Členské štáty EÚ plánujú expanziu v Arktíde

Lídri EÚ vyzvali na posilnenie prítomnosti v Arktíde v čase, keď NATO rozširuje svoje vojenské aktivity v tomto regióne, pričom poukazujú na to, čo označujú za rastúcu bezpečnostnú hrozbu zo strany Ruska.

Moskva tieto obvinenia opakovane odmietla s tvrdením, že NATO podkopáva tradičnú regionálnu spoluprácu a podnecuje napätie.

Na vôbec prvom summite o európskej Arktíde, ktorý sa konal 13. a 14. septembra vo fínskom Rovaniemi, dvanásť krajín EÚ apelovalo na „strategickejšiu a proaktívnejšiu úlohu“ v tomto regióne a vyzvalo na vyčlenenie väčšieho množstva zdrojov na aktivity v Arktíde vzhľadom na „meniacu sa geopolitickú realitu“.

„Európska únia by mala posilniť svoju pozíciu v Arktíde, a to aj prostredníctvom zvýšenej pripravenosti,“ uviedli Fínsko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko v spoločnom vyhlásení po skončení stretnutia.

Z týchto 12 signatárov sú arktickými štátmi len Dánsko, Fínsko a Švédsko. Medzi päť arktických štátov mimo EÚ patria Rusko, USA, Kanada, Nórsko a Island.

Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO v rokoch 2023, respektíve 2024, čím rozšírili prítomnosť tohto vojenského bloku vedeného USA v regióne. Moskva vtedy varovala, že hoci ich vstup sám osebe nepredstavuje priamu hrozbu pre Rusko, rozmiestnenie vojenskej infraštruktúry NATO na ich území by vyvolalo reakciu.

Arctic security is European security.
Three EU Member States – Denmark, Finland, Sweden – are Arctic nations.
As we face a new geopolitical reality, now more than ever, we need to build a new joint approach to the Arctic together with our partners. https://t.co/3FBzgfJN7o

— António Costa (@eucopresident) September 14, 2026

Fínsky premiér Petteri Orpo v pondelok označil Rusko za „najvýznamnejšiu a dlhodobú hrozbu pre bezpečnosť a stabilitu v Arktíde“ a vyhlásil, že EÚ by mala tento región vnímať ako „strategickú hranicu“. Nemecký politik Friedrich Merz ho označil za „geopolitické ohnisko“ a tvrdil, že Rusko tam rozširuje svoje vojenské kapacity.

Estónsky premiér Kristen Michal vyhlásil, že bezpečnosť v oblasti Baltského mora a v Arktíde je pre Tallinn „jednou a tou istou vecou“, pričom ako hlavný zdroj obáv označil Rusko.

Pobaltské štáty patria od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 k členom EÚ, ktorí zastávajú voči Rusku najtvrdší postoj. Všetky tri krajiny susedia s Ruskom a presadzujú prísnejšie opatrenia voči Moskve i ďalšie posilňovanie vojenských kapacít.

NATO začiatkom tohto roka zintenzívnilo svoje aktivity na ďalekom severe spustením iniciatívy Arctic Sentry a júnovým zriadením mnohonárodnej prítomnosti pozemných síl (Forward Land Forces) vo Fínsku. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová uviedla, že Čína prejavuje o Arktídu „čoraz väčší záujem“, a zdôraznila potrebu „zachovať ostražitosť“. Peking odmietol tvrdenia Západu, že jeho aktivity predstavujú hrozbu, a obvinil Washington, že využíva Čínu ako zámienku na posilnenie vlastnej vojenskej prítomnosti v tomto regióne.

Napätie medzi USA a Európou v súvislosti s Arktídou vyvolali aj snahy prezidenta Donalda Trumpa získať Grónsko. Trump argumentoval, že kontrola USA nad týmto dánskym autonómnym územím je nevyhnutná pre národnú bezpečnosť, pričom poukazoval na Rusko a Čínu.

Hoci EÚ nie je členom Arktickej rady, zúčastňuje sa na jej činnosti ako pozorovateľ (de facto). Napriek tomu v roku 2021 prijala vlastnú politiku pre Arktídu a na október pripravuje jej aktualizovanú verziu. Na summite sa diskutovalo aj o rozšírení európskych kapacít v oblasti ľadoborcov.

Moskva varovala, že stupňujúce sa vojenské posilňovanie narúša tradičnú úlohu Arktídy ako oblasti spolupráce. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý mesiac vyhlásil, že NATO sa snaží premeniť tento región na nový front proti Rusku a jeho partnerom.

Lavrov uviedol, že riziko incidentov rastie a situácia by mohla viesť k ozbrojenej konfrontácii s „potenciálne katastrofálnymi následkami“.

Rusko naďalej tvrdí, že neohrozuje členské štáty NATO a zostáva otvorené spolupráci v Arktíde. Prezident Vladimir Putin začiatkom tohto roka vyhlásil, že tento región je pre Rusko strategicky dôležitý z hľadiska národnej bezpečnosti, priemyslu a dopravy, najmä preto, že narušenia v iných oblastiach zvyšujú význam severných námorných trás.