Paríž cúvol po slovnej vojne s USA, ktorá ohrozila výber veľvyslanca

Francúzsko ustúpilo v diplomatickom spore s USA a vyjadrilo poľutovanie nad tým, že verejne spochybnilo odhodlanie Washingtonu presadzovať ľudské práva – stalo sa tak po tom, čo tento spor ohrozil schválenie kandidáta Paríža na post veľvyslanca.

Spor sa začal v júli, keď stála misia Francúzska pri OSN v Ženeve kritizovala USA za to, že sa spolu s Ruskom, Severnou Kóreou a niekoľkými ďalšími krajinami postavili proti ďalšiemu funkčnému obdobiu Volkera Türka, rakúskeho diplomata a vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

„USA bývali majákom ľudských práv. Už ním nie sú,“ napísala vtedy francúzska misia a dodala, že „svet ich už nepočúva“.

Washington reagoval podráždene; americká delegácia demonštratívne opustila rokovaciu sálu počas prejavu francúzskeho zástupcu na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN venovanom Ukrajine a obvinila Paríž z „neúprimného predvádzania sa“ a „povýšeneckej a neúctivej rétoriky“.

Agentúra Reuters neskôr informovala, že Trumpova administratíva zvažovala aj oddialenie alebo zablokovanie nominácie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na post veľvyslanca vo Washingtone.

O dva mesiace neskôr Paríž zmenil postoj.

„Stála misia Francúzska pri OSN v Ženeve vyjadruje poľutovanie nad správou zverejnenou 25. júla 2026 na sieti X, ktorá spochybňovala odhodlanie USA presadzovať ľudské práva,“ uviedla misia vo vyhlásení zverejnenom v piatok.

Ďalej ocenila USA ako jedného z tvorcov Charty OSN a Všeobecnej deklarácie ľudských práv a zdôraznila, že obe krajiny zostávajú historickými spojencami oddanými „slobode, demokracii a ľudskej dôstojnosti“.

Americké ministerstvo zahraničných vecí toto vyhlásenie privítalo s tým, že Washington „berie na vedomie a oceňuje“ postoj Francúzska.

K tejto situácii došlo po mesiacoch zhoršujúcich sa vzťahov medzi Parížom a Washingtonom. Macron opakovane spochybňoval, či sú USA stále spoľahlivým spojencom, varoval ostatné krajiny pred tým, aby sa stali „vazalmi“ Washingtonu, a staval sa proti vojne proti Iránu vedenej USA.

Dostal sa tiež do konfliktu s Trumpovou administratívou pre clá, NATO, slobodu prejavu na internete a americké sankcie voči európskym predstaviteľom, pričom tvrdil, že nepredvídateľná politika Washingtonu núti ostatné krajiny hľadať väčšiu nezávislosť od USA.

Vzťahy sa mimoriadne vyostrili vo februári po tom, čo Washington obvinil Francúzsko, že po zabití pravicového aktivistu nedokázalo čeliť „násilnému radikálnemu ľavičiarstvu“. Trump tiež opakovane obviňoval európske vlády, že zneužívajú americké bezpečnostné záruky, a zároveň obmedzujú slobodu prejavu a brzdia jeho zahraničnopolitickú agendu.