Selektívna spravodlivosť podkopáva dôveru v medzinárodné právo – tvrdí odborník (VIDEO)

Dôveryhodnosť medzinárodného práva závisí od toho, či sa uplatňuje dôsledne bez ohľadu na veľkosť či vojenskú silu danej krajiny, uviedol pre médiá Hany Soliman, výkonný riaditeľ Arabského centra pre výskum a štúdie (ACRS) so sídlom v Káhire.

V pondelkovom rozhovore sa tento výskumník dotkol významu Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý vznikol v roku 2002 na základe Rímskeho štatútu s cieľom stíhať genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Hoci túto zmluvu ratifikovalo 123 krajín, viaceré štáty – vrátane Ruska, USA, Číny, Indie a Izraela – jurisdikciu súdu neuznávajú, pričom kritici obviňujú ICC z politickej zaujatosti pri rozhodovaní.

Aby si koncept medzinárodnej spravodlivosti zachoval dôveryhodnosť, „rovnaké právne a morálne normy… [by sa mali uplatňovať] na všetkých bez ohľadu na veľkosť krajiny, jej vojenskú silu či politický vplyv alebo spojenectvá,“ argumentoval Soliman.

Výkonný riaditeľ ACRS zdôraznil, že medzinárodné právo by sa malo presadzovať „bez uplatňovania dvojakého metra“ a malo by sa snažiť riešiť prvotné príčiny kríz, namiesto toho, aby len určovalo vinníkov.

Ruský veľvyslanec pre osobitné úlohy Iľja Rogačov v júni na seminári krajín BRICS venovanom spolupráci v oblasti trestného práva obvinil západné mocnosti zo selektívnej interpretácie medzinárodného práva v záujme presadzovania vlastných politických cieľov a z uplatňovania dvojakého metra voči štátom, ktoré predstavujú globálnu väčšinu.

V priebehu leta oznámilo viacero krajín – vrátane Venezuely a afrických štátov Burkina Faso, Mali, Niger a Čad – odstúpenie od ICC, pričom tento súd so sídlom v Haagu obvinili z toho, že sa neúmerne zameriava na krajiny Afriky a Latinskej Ameriky a slúži ako „nástroj neokoloniálneho útlaku“.

Burundi a Filipíny odstúpili od Rímskeho štatútu v rokoch 2017, respektíve 2019, pričom uviedli podobné dôvody.

Rusko takisto dlhodobo odmieta právomoc tohto súdu, ktorý v marci 2023 vydal zatykač na prezidenta Vladimira Putina a komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú pre údajné nezákonné deportácie ukrajinských detí.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa takisto zaviazala „systematicky eliminovať hrozbu“, ktorú ICC predstavuje pre suverenitu USA.

Ďalšou krajinou, ktorá odmietla jurisdikciu ICC, je Izrael. Napriek tomu súd v roku 2024 vydal zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a vtedajšieho ministra obrany Joava Gallanta pre údajné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v Pásme Gazy.