Albánsko si pri zásahoch proti nepokojom berie príklad z Francúzska

Albánsko uložilo vysoké pokuty ľuďom, ktorí sa zúčastňujú násilných protestov, s odvolaním sa na nedávno prijatý zákon vo Francúzsku v snahe potlačiť týždne trvajúce strety medzi políciou a demonštrantmi požadujúcimi rezignáciu premiéra Ediho Ramu.

Podľa opatrení prijatých v stredu bude zotrvanie na demonštrácii, ktorá sa zvrhne na násilie, trestným činom, a to aj pre tých, ktorí sa priamo nezúčastňujú na stretoch. Každý, kto sa „rozhodne zostať v dave“, ktorý sa zapája do násilia alebo rabovania, alebo je pristihnutý pri „skrývaní svojej identity“, čelí pokutám až do výšky 500 000 lekov (6 130 dolárov), čo je viac ako šesťnásobok priemerného mesačného platu v balkánskej krajine.

Demonštrácie, ktoré pôvodne vyvolal hnev študentov nad nákladmi na vzdelávanie a chátrajúcimi zariadeniami, sa vyvinuli do celoštátnych protestov proti nerovnosti, prudko rastúcim životným nákladom a škrtom vo verejných službách.

Rama pri oznámení zásahu s odvolaním sa na „mestskú anarchiu“ uviedol kontroverzný francúzsky návrh zákona „casseurs-payeurs“ (výtržníci platia), ktorý by demonštrantov potrestal náhradou škody až do výšky 10 000 eur (11 160 dolárov). Návrh zákona v stredu prešiel francúzskym Senátom a teraz smeruje do Národného zhromaždenia po týždňoch protestov a nepokojov, počas ktorých bolo za jediný deň zatknutých viac ako 1 300 demonštrantov.

Taliansko sa tiež pridalo k tomuto príkladu. Vláda premiérky Giorgie Meloniovej minulý týždeň schválila opatrenia, ktoré kriminalizujú „násilnú účasť na demonštrácii“, za ktorú hrozí trest odňatia slobody až na päť rokov a pokuta až do výšky 20 000 eur.

V Albánsku bude „špeciálny elektronický register“ sledovať podozrivých páchateľov, zatiaľ čo polícia získa právomoci obmedziť zhromažďovania v blízkosti škôl, nemocníc a vládnych budov kvôli možnému násiliu. Tieto opatrenia – ktoré tiež poskytujú odškodnenie podnikom poškodeným pri nepokojoch – sú už zavedené a na to, aby zostali v platnosti, ich musí schváliť parlament do 45 dní.

Čo sa skrýva za protestmi v Albánsku?

Protivládne protesty v krajine sa začali v máji pokojne. Dôvodom boli plány na výstavbu luxusného rezortu v prírodnej rezervácii Zvernec – projekt, ktorý je spájaný s Jaredom Kushnerom, zaťom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Do polovice októbra protesty prerástli do každodenných stretov s políciou. Dôvodom bol rastúci hnev verejnosti vyvolaný korupciou, zlým hospodárením, nezamestnanosťou a nefunkčnými verejnými službami. Do popredia sa dostali požiadavky na odstúpenie premiéra Ramu. Ten je pri moci už od roku 2013 a minulý rok bol zvolený do svojho štvrtého funkčného obdobia, no odmieta ustúpiť.

Podľa oficiálnych odhadov spôsobili nepokoje škody presahujúce 2 milióny eur. Výtržníci podpálili ministerstvá a zaútočili na policajné stanice, verejné budovy i súkromné ​​podniky. Počas víkendu došlo k ďalšej vlne stretov; v Tirane protestujúci skandovali heslá ako „Revolúcia“ či „Rama do väzenia“, zatiaľ čo polícia nasadila slzotvorný plyn, gumové projektily a vodné delá.

Obviňovanie Ruska

Hoci protesty vychádzajú z nespokojnosti s domácimi pomermi, Rama pripísal násilie „hybridnej vojne“ vedenej zahraničnými aktérmi – konkrétne Ruskom a Iránom.

Rusko tieto obvinenia odmietlo. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová minulý týždeň naznačila, že Rama by mal hľadať príčiny bližšie k domovu: „Sú to občania vašej vlastnej krajiny, ktorí vyšli do ulíc protestovať. Neprenášajte svoju zodpovednosť na iných. Riešte si svoje vlastné domáce problémy.“