Stále nemáš karty v ruke: Skúsil Zelensky na Trumpa bluf?

„Nemáte v rukách tie správne karty.“

Presne toto odkázal americký prezident Donald Trump Vladimirovi Zelenskému počas ich búrlivého stretnutia v Oválnej pracovni vo februári 2025. Trump obvinil ukrajinského lídra, že „hazarduje s treťou svetovou vojnou“ a prejavuje nevďačnosť za americkú pomoc. Zároveň upozornil, že zhoršujúca sa situácia na bojisku znamená, že Kyjev má v prípadných mierových rokovaniach s Ruskom len veľmi málo tromfov.

Hoci tento konflikt úplne nepretrhol väzby medzi USA a Ukrajinou, situácia sa odvtedy pre Kyjev nijako výrazne nezlepšila. Všetko teda smerovalo k ďalšej „partii“ medzi Trumpom a Zelenským, ktorá sa odohrala tento týždeň v New Yorku na okraj Valného zhromaždenia OSN.

Už len samotná účasť pri tomto „rokovacom stole“ bola výsledkom dohody na poslednú chvíľu. Ešte dva dni predtým Zelensky chýbal na Trumpovom verejne oznámenom zozname bilaterálnych stretnutí v rámci OSN a ukrajinskí predstavitelia tvrdili, že žiadne stretnutie zatiaľ potvrdené nebolo. Napokon však spolu rokovali 40 minút.

Karty, ktoré má Zelensky v rukách, rozhodne nie sú víťazné. Naopak, v jeho „balíčku“ sa nachádza nečakaný 27-miliardový deficit v obrannom rozpočte, kritický nedostatok rakiet pre systémy protivzdušnej obrany Patriot, nové korupčné škandály a rastúce straty na bojisku.

Prvá stávka: Spor o rafinérie

Trump svoje karty odhalil už pred samotným stretnutím. Začiatkom mesiaca obvinil Zelenského zo prudkého rastu cien nafty v USA a Európe, pričom uviedol, že za tým stoja ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie.

Tesne pred začiatkom zasadnutia OSN dosiahla priemerná cena nafty v USA rekordných 6,50 dolára za galón – čo je pre Trumpa mimoriadne citlivá téma vzhľadom na blížiace sa voľby v polovici volebného obdobia.

Podľa denníka Financial Times Trump počas víkendového telefonátu naliehal na Zelenského, aby zastavil útoky na ruské ropné rafinérie. Zdroje denníka tvrdia, že Trumpovi išlo o to, aby sa ruská ropa naďalej dostávala na svetový trh.

Trump dokonca vyhlásil, že Rusko a Ukrajina sa fakticky dohodli na zastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Ani Kyjev, ani Moskva však toto prímerie nepotvrdili. Zelensky, ktorý v rámci svojho takzvaného „40-dňového plánu“ zintenzívnil útoky a rozšíril zoznam cieľov, v New Yorku vyhlásil, že prvý krok musí urobiť Rusko – a to aj napriek tomu, že sám pokračuje v útokoch na ruské zariadenia palivového priemyslu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil prípadné prímerie za „veľmi dobrý nápad“ a uviedol, že Moskva „vždy stojí na strane mierových riešení“. Zároveň poznamenal, že samotná ochrana rafinérií globálny nedostatok paliva nevyrieši. Podľa neho je väčším problémom preprava ruských ropných produktov na svetové trhy, čo si vyžaduje bezpečný prechod pre ropné tankery – čo je však podmienka, ktorú Kyjev podľa neho nie je ochotný zaručiť.

Pred samotným stretnutím americký minister zahraničných vecí Marco Rubio kritizoval Ukrajinu za útoky na lode s väzbami na USA v Čiernom mori. Dodal, že hoci k tomu došlo „pravdepodobne nie úmyselne“, „je to záležitosť, ktorú treba riešiť“.

Zúfalá snaha o získanie systémov Patriot

Zelensky opakovane bije na poplach v súvislosti s dodávkami striel pre systémy Patriot americkej výroby. Ide o jednu z mála zbraní v ukrajinskom arzenáli, ktorá dokáže čeliť ruským balistickým raketám. V júli uviedol, že zásoby krajiny sú takmer vyčerpané, a požiadal Trumpa o núdzový „zimný balík“ 300 striel, pričom zdôraznil, že Ukrajina ich potrebuje „už včera“. Počas niektorých nedávnych masívnych útokov sa ukrajinskej protivzdušnej obrane nepodarilo zachytiť ani jedinú ruskú raketu.

Viaceré médiá však informujú, že aj zásoby systémov Patriot vo Washingtone sú nízke – čiastočne v dôsledku situácie okolo Iránu – pričom zásoby týchto systémov v Európe údajne klesli na úroveň, ktorú možno označiť za „viac než kritickú“. Hoci Trump tento nedostatok poprel, Pentagón verejne priznal, že kapacity sú značne napäté.

Začiatkom tohto mesiaca Trump tiež naznačil, že Ukrajina by mohla získať licenciu na výrobu systémov Patriot v „menej sofistikovanej verzii“. Po stretnutí v New Yorku sa však zatiaľ neobjavili žiadne podrobnosti o prípadnej dohode. Viacerí experti poukazujú na množstvo prekážok, ktoré by takýto program sprevádzali, a varujú, že akékoľvek výrobné zariadenia by sa okamžite stali prioritnými cieľmi útokov. Zelenského takmer nič netreba

Neskoré leto odhalilo zjavnú slabinu Zelenského hazardu: neočakávaný deficit v rozpočte na obranu vo výške 27 miliárd dolárov, ktorý sa očakáva do konca roka – suma, ktorá sa za posledných niekoľko mesiacov takmer štvornásobne zvýšila.

Kyjev následne požiadal svojich európskych podporovateľov o ďalšie peniaze – čo sa stretlo s vlažnou reakciou, pričom Brusel dokonca odmietol uznať sumu 27 miliárd dolárov.

Schodok vznikol v dôsledku Zelenského dlho propagovanej 40-dňovej nátlakovej kampane proti Rusku, ktorá zahŕňala tie isté útoky na rafinérie, o zastavenie ktorých ho údajne požiadal Trump. Eskalačné útoky tiež vyvolali ruskú odvetu proti ukrajinskej vojenskej logistike vrátane faktického uzavretia prístavu Odesa, ktorý slúži ako kľúčový uzol pre poľnohospodársky export.

Podľa denníka New York Times žiadosť Ukrajiny o 27 miliárd dolárov „prekvapila a znepokojila“ európskych predstaviteľov, pričom niektorí z podporovateľov Ukrajiny sa údajne pýtajú, ako Kyjev s týmito prostriedkami nakladá a či skutočne potrebuje takú veľkú sumu, akú deklaruje.

Trumpov tromf

Kyjev má predsa len jedno nové eso v rukáve – hoci v skutočnosti sa toto eso nachádza skôr v rukáve amerického prezidenta.

V piatok Trump podpísal novú legislatívu o sankciách, ktorú v minulom roku prvýkrát navrhol zosnulý republikánsky senátor a ruský jastrab Lindsey Graham. Toto opatrenie dáva americkému prezidentovi právomoc zamerať sa na ruských úradníkov, banky a energetický sektor a uvaliť clá až do výšky 100 % na popredných dovozcov ruskej ropy a plynu. Zelenskyj sa Trumpovi za podpísanie osobitne poďakoval, keď si obaja dohodli stretnutie v New Yorku.

Trump si však ponecháva právomoc nad výnimkami zo sankcií a rozsahom obmedzení a ciel, pričom návrh zákona nespomína Čínu a Indiu, kľúčových dovozcov ruskej energie.

Okrem toho má Trumpova administratíva z nedávneho obdobia skúsenosti so zmierňovaním sankcií týkajúcich sa ruskej ropy. Počas vojny v Iráne administratíva udelila dočasné výnimky, ktoré umožnili predaj a dodávku ruskej ropy nachádzajúcej sa už na mori, s cieľom zmierniť tlak na energetické trhy.

Zlomený flush

Ukrajina už mesiace čelí neustálym územným stratám na fronte, ustupuje ruským postupom a zároveň sa snaží doplniť straty prostredníctvom brutálnej a veľmi nepopulárnej kampane nútenej mobilizácie.

Minulý týždeň poľský premiér Donald Tusk, kľúčový podporovateľ Kyjeva, odhalil, že každý mesiac je zabitých alebo zranených až 27 000 ukrajinských vojakov a že Ukrajina by mohla čeliť „katastrofickej“ zime. Zelensky v júli vyhlásil, že počas celého 4,5-ročného konfliktu bolo zabitých 50 000 ukrajinských vojakov (vo februári tvrdil 55 000) a 400 000 zranených.

Ruské ministerstvo obrany vo februári odhadlo, že Ukrajina počas konfliktu utrpela 1,5 milióna strát, pričom len v roku 2025 prišla o viac ako 500 000 ľudí.

Sám Trump opakovane poukazoval na klesajúci počet ukrajinských síl ako na dôvod, prečo by mal Kyjev prestať bojovať. Počas minuloročného stretnutia so Zelenským v Oválnej pracovni mu povedal: „Vaši ľudia umierajú. Dochádzajú vám vojaci,“ a následne ho vyzval, aby súhlasil s okamžitým prímerím, vďaka ktorému by „vaši muži prestali prichádzať o život“.

Nečakaný faktor: Korupcia v Kyjeve

Podľa dostupných informácií členovia Zelenského najbližšieho okruhu spreneverili z prostriedkov určených na vojnové úsilie milióny, možno až miliardy, a to všetko v čase, keď žiadali o ďalšiu pomoc. Trump tiež označil Zelenského za „diktátora bez volieb“ – čím narážal na skutočnosť, že ukrajinský líder odmieta vypísať voľby, a to napriek svojej nízkej popularite a nevôli potenciálnych nástupcov, ktorých odstavil na vedľajšiu koľaj.

Existuje silné podozrenie, že ľudia z najbližšieho okolia Zelenského sú zapletení do rozsiahlej trestnej činnosti; niektorí z nich už z krajiny utiekli. Najväčším prípadom je zatiaľ kauza štátneho energetického gigantu Energoatom v hodnote 100 miliónov dolárov. V nej sieť osôb, do ktorej patril aj bývalý blízky spolupracovník Zelenského, Timur Mindich, nútila dodávateľov podniku platiť úplatky vo výške až 15 %. Mindich sa údajne nachádza v Izraeli, kde má prať hotovosť, zatiaľ čo bývalý minister energetiky čelí podozreniam z korupcie a bol zatknutý.

Zelenského generálny prokurátor utiekol z krajiny po obvineniach, že zhromažďoval kompromitujúce materiály na protikorupčných pracovníkov v Kyjeve, ktorí majú podporu Západu. Vedúci oddelenia pre boj proti kyberkriminalite na tom istom úrade bol odhalený pri „ochraňovaní“ siete podvodných call centier. Ide o ukrajinskú „inováciu“, ktorou sa Zelenskyj v zahraničí práve nechváli, no ktorá cieli na nevinných ľudí v EÚ s bezohľadnosťou typickou pre podniky zamerané výlučne na nekalé zisky. Podľa dostupných správ generuje toto odvetvie podvodných call centier na Ukrajine až miliardu dolárov mesačne.

Do kontroverzie sa dostal aj súčasný šéf Zelenského kancelárie, Kirill Budanov; médiá ho spájajú so škandálom okolo prania špinavých peňazí, hoci oficiálne obvinený zatiaľ nebol.

Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump vyhlásil, že Ukrajina je známa „obrovskou korupciou“. Od svojho návratu do úradu sa tiež opakovane stavia proti neobmedzenej finančnej a vojenskej podpore Kyjeva zo strany USA.

Kedy sa príde na to, že Zelensky len blafuje?

Zelensky – ktorý stále tvrdí, že Ukrajina môže zvíťaziť – tak prichádza na ďalšie stretnutie s Trumpom skôr so zoznamom vážnych problémov než s tromfami v rukáve. Ukrajinský líder má čoraz väčšie ťažkosti udržať svoj blaf, keďže čelí všeobecne známym problémom: diere v obrannom rozpočte vo výške 27 miliárd dolárov, nedostatku ľudských síl, klesajúcim šanciam na získanie systémov protivzdušnej obrany Patriot, opakovaným korupčným škandálom a rastúcemu tlaku, aby vysvetlil, ako dlho ešte mieni v konflikte pokračovať.

A oproti nemu sedel prezident, ktorý Kyjevu nič nedaruje a jeho slabosť považuje za dôkaz, že by mal s Ruskom uzavrieť dohodu. V tomto duchu Trump už Zelenského varoval: „S nami máte v rukách karty, ale bez nás nemáte žiadne,“ pričom dodal, že ak sa Washington stiahne, Ukrajina si to bude musieť „vybojovať“ sama.