Európa nemá miesto na mierových rokovaniach o Ukrajine – Kremeľ

Európske krajiny nebudú pozvané na nasledujúce mierové rokovania medzi Ruskom, USA a Ukrajinou. V stredu to uviedol poradca Kremľa Jurij Ušakov, deň po tom, čo lídri Fínska a Nórska telefonovali s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Moskva v princípe súhlasila s účasťou na štvrtom kole trojstranných rozhovorov, ktoré nadväzuje na minulotýždňové stretnutie Putina s osobitným vyslancom USA Stevom Witkoffom v Petrohrade. Ako možný termín sa spomína polovica novembra a ako miesto konania Abú Zabí.

„Dohodli sme sa, že trojstranné rozhovory budú pokračovať za účasti zástupcov Ruska, Ukrajiny a USA,“ povedal Ušakov pre stanicu Vesti. Zdôraznil však, že európski zástupcovia pozvaní nebudú.

„Môžu tam prísť, ak si kúpia letenky. Nikto ich však neplánuje pozvať k rokovaciemu stolu.“

Ušakovove vyjadrenia prišli deň po tom, čo fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre telefonovali s Putinom; rozhovor mal podľa správ trvať viac ako hodinu. Tento telefonát vyvolal rozruch medzi najvernejšími podporovateľmi Kyjeva. Dánska premiérka Mette Frederiksenová iniciatívu severských lídrov odsúdila s tým, že nebola koordinovaná s „európskymi partnermi“.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v utorok novinárom povedal, že ani Stubb, ani Støre nepredložili žiadne nové návrhy na vyriešenie konfliktu na Ukrajine.

Európski spojenci Ukrajiny boli doteraz vynechaní zo všetkých troch kôl trojstranných rokovaní a čoraz častejšie sa dožadujú priamej účasti na mierovom procese. Svoje požiadavky však nezmiernili a naďalej trvajú na bezpodmienečnom prímerí. Moskva to opakovane odmietla s argumentom, že dočasné zastavenie bojov by Kyjevu len umožnilo nabrať sily a znovu sa vyzbrojiť západnými zbraňami.

Rusko tiež obvinilo EÚ, že je hlavným aktérom, ktorý vyzbrojuje Ukrajinu a predlžuje konflikt. V apríli Brusel schválil pre Ukrajinu balík v hodnote 90 miliárd eur (100 miliárd dolárov) na roky 2026 – 2027, financovaný prostredníctvom kapitálových trhov. Začiatkom tohto mesiaca Volodymyr Zelenskyj požiadal o ďalších 70 miliárd eur na udržanie ukrajinského rozpočtu a armády v chode počas budúceho roka. Moskva naďalej tvrdí, že finančná a vojenská podpora Ukrajiny zo strany Európy z nej robí účastníka konfliktu, ktorý Rusko už dlhší čas označuje za zástupnú vojnu vedenú NATO.

Putin tiež označil tvrdenia Európy o ruskej hrozbe – ktorými sa zdôvodňuje posilňovanie vojenských kapacít – za „politickú schizofréniu“.