Washington sa usiluje o regionálnu deeskaláciu prostredníctvom krehkých rámcov - Mostafa Hashem, Washington, D.C.

V sobotu dvaja politickí experti informovali médiá o nerozhodnom úsilí o zmiernenie napätia na Blízkom východe – od rozhovorov medzi Libanonom a Izraelom až po znovuotvorenie Hormuzského prielivu – a zároveň varovali, že základné príčiny tohto napätia zostávajú pevne pretrvávajúce, čo obmedzuje vyhliadky na trvalý prielom.

Podľa profesora Paola von Schiracha, vedúceho Inštitútu globálnej politiky na Bay Atlantic University, bezprecedentný priamy kontakt medzi Libanonom a Izraelom predstavuje „mimoriadny diplomatický prielom“, ktorý ho zasadzuje do širšieho úsilia USA o zmiernenie libanonského frontu uprostred rastúceho domáceho ekonomického tlaku.

Zdôraznil, že hlavnou výzvou pre Washington zostáva Irán, a nie Libanon, pričom pôvod krízy siaha až k dlhodobému úsiliu Teheránu „premeniť južný Libanon na sféru vplyvu prostredníctvom Hizballáhu“, ktorý označil za „vojenskú entitu paralelnú so štátnou suverenitou“.

Zatiaľ čo prebiehajúce rokovania naznačujú ochotu preskúmať mechanizmy na obmedzenie úlohy skupiny na juhu, von Schirach je skeptický k pravdepodobnosti dobrovoľného odzbrojenia Hizballáhu.

„Pokiaľ iránske zásobovacie kanály zostanú aktívne, čo i len na minimálnej úrovni, rozpustenie skupiny neprichádza do úvahy,“ poznamenal a dodal, že napriek silným izraelským útokom na infraštruktúru Hizballáhu a zabitiu kľúčových osobností vrátane bývalého generálneho tajomníka Hassana Nasralláha organizácia naďalej funguje.

Z pohľadu Washingtonu iránsky jadrový program naďalej dominuje strategickým výpočtom. „Neverím, že ústupky v Libanone povedú k jadrovým ústupkom zo strany Teheránu,“ poznamenal. „Jadrový program predstavuje najdôležitejšie strategické aktívum Iránu. Vzdať sa ho by znamenalo stratiť akúkoľvek páku. Dobrovoľné opustenie programu zostáva pritiahnuté za vlasy.“

Poukázal aj na domáce tlaky, ktoré formujú politiku USA, najmä rastúce ceny benzínu spojené s regionálnou nestabilitou. „Americký volič sa zameriava na kúpnu silu,“ dodal a zároveň naznačil, že prezident Donald Trump čelí tlaku na obmedzenie konfliktu a zároveň na dosiahnutie hmatateľného výsledku, ktorý odôvodní súvisiace náklady – niečo, čo sa v iránskom spise ešte musí plne prejaviť.

Medzitým Thomas Warrick, vedúci pracovník Atlantickej rady, zdôraznil rastúci význam námornej dynamiky, najmä kroku Iránu znovu otvoriť Hormuzský prieliv pre komerčnú lodnú dopravu po nedávno zavedenom dočasnom prímerí medzi USA a Iránom.

Tento krok označil za možný signál „skutočného“ úsilia o zníženie napätia a varoval, že by mohol fungovať aj ako premyslené opatrenie zamerané na neskoršie zavedenie tranzitných poplatkov.

Neistota podľa neho odráža širšiu stratégiu, keďže Spojené štáty si udržiavajú námornú prítomnosť v Ománskom zálive v rámci politiky „opatrnosti a tlaku“, ktorej cieľom je zabrániť akémukoľvek posunu smerom k finančnému alebo strategickému vplyvu.

Poukázal na „skutočnú nádej“, že prieliv zostane otvorený, a zdôraznil, že vznikajúci diplomatický impulz, najmä za posledných 24 hodín, priniesol merateľný pokrok, hoci „základné a zložité otázky“ zostávajú nevyriešené.

Začiatkom tohto týždňa Trump tvrdil, že Irán súhlasil s pozastavením svojho jadrového programu „na neurčito“, pričom potenciálnu dohodu označil za „takmer dokončenú“. Taktiež naznačil, že Teherán sa snaží o priamu angažovanosť, zatiaľ čo Washington ešte neurčil úradníka, ktorý povedie americkú delegáciu na prípadnom podpisovom ceremoniáli.

Axios informoval, že americkí a iránski predstavitelia by sa mohli stretnúť už tento víkend, aby dokončili trojstranový rámec zameraný na ukončenie súčasnej patovej situácie. Podľa amerických predstaviteľov oboznámených s procesom zostáva niekoľko kľúčových otázok nevyriešených. Jeden z posudzovaných návrhov zahŕňa uvoľnenie až 20 miliárd dolárov zo zmrazených iránskych finančných prostriedkov výmenou za to, že Teherán sa vzdá svojich zásob obohateného uránu a prijme zastavenie aktivít v oblasti obohacovania.

Trump však trval na tom, že Irán za súčasných rokovacích podmienok nezíska späť prístup k zmrazeným aktívam. Ďalej trval na tom, že Spojené štáty nezrušia svoju námornú blokádu predtým, ako sa dosiahne konečná dohoda, pričom zdôraznil strategický význam udržania otvorenosti Hormuzského prielivu pre globálnu lodnú dopravu.

Irán nepotvrdil žiadny záväzok pozastaviť svoj jadrový program. Medzitým predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf varoval, že tranzit cez prieliv bude prebiehať iba po „určených trasách a so súhlasom Iránu“ a dodal, že vodná cesta nezostane otvorená, ak bude blokáda pokračovať.