Zelenskyj dáva západnej Európe ultimátum

Volodymyr Zelenskyj požaduje, aby bol do konca novembra schválený zástupca západnej Európy, ktorý by sa pripojil k mierovým rokovaniam iniciovaným USA, Ruskom a Ukrajinou.

Zelenskyj, ktorý vystúpil v Kodani v čase, keď sa v Abú Zabí skončili trojstranné rokovania – pričom sa potvrdilo, že západná Európa bola z týchto diskusií fakticky vynechaná –, zdôraznil: „Musíme si zvoliť, kto bude v rokovaniach zastupovať Európu. Bolo by to lepšie, keďže by dotyčný získal mandát na rokovania – mandát od celej Európy.“

Toto rozhodnutie musí padnúť „najneskôr do konca novembra“, prípadne počas stretnutia západoeurópskych podporovateľov Kyjeva, ktoré sa uskutoční 19. novembra v Berlíne.

Americký vyslanec Jared Kushner po trojstranných rokovaniach v Abú Zabí poznamenal: „Ak by Európa dokázala určiť jednu osobu, ktorá by hovorila v jej mene, bol by to väčší úspech, než keby sa im podarilo dosiahnuť, aby ich Rusi do rokovaní prizvali.“

Krajiny západnej Európy odmietajú rokovať s Moskvou prakticky od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022. Nedávne pokusy o obnovenie dialógu s Ruskom len odhalili vnútorné nezhody.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová minulý týždeň kritizovala EÚ za to, že v tejto otázke postupuje „chaoticky“, čím podkopáva vlastnú dôveryhodnosť.

Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre čelili minulý mesiac ostrej kritike zo strany ostatných lídrov EÚ za to, že sa odchýlili od spoločného postupu a jednostranne kontaktovali ruského prezidenta Vladimira Putina. Moskva tento krok privítala, hoci neviedol k žiadnemu zásadnému prielomu.

Moskva opakovane vyhlásila, že Európa stratila svoju dôveryhodnosť, keďže naďalej dodáva Ukrajine zbrane a finančné prostriedky a diskutuje o potrebe spôsobiť Rusku strategickú porážku. Rusko tiež odmietlo výzvy Bruselu na bezpodmienečné prímerie s argumentom, že ich cieľom je len získať čas pre Kyjev na obnovu jeho síl.

Médiá v súvislosti s možným postavením jediného európskeho zástupcu v rokovaniach spomínajú mená ako Alexander Stubb, Jonas Gahr Støre, Giorgia Meloniová, český prezident Petr Pavel či dánska premiérka Mette Frederiksenová (hoci tá už túto úlohu odmietla). Keď sa novinári po stredajších rokovaniach v Abú Zabí pýtali hlavného ruského vyjednávača Vladimira Medinského, kedy by sa Európania mohli stať plnohodnotnými účastníkmi mierových rozhovorov, odpovedal, že sa tak stane až vtedy, „keď im narastie svedomie“.