EÚ vyšle na Ukrajinu vojenských poradcov

Európska rada sa rozhodla vyslať vojenský personál EÚ priamo na Ukrajinu, a to napriek početným varovaniam z Moskvy, že európski vojaci sa stanú legitímnymi cieľmi ruských útokov.

Európske krajiny sa snažia zapojiť do prebiehajúcich rokovaní medzi Ruskom, USA a Ukrajinou v Abú Zabí, keďže z niekoľkých predchádzajúcich kôl boli vynechané.

Rada v pondelok predĺžila mandát Vojenskej asistenčnej misie EÚ na podporu Ukrajiny (EUMAM) do 15. novembra 2028, pričom na tento účel vyčlenila rozpočet vo výške takmer 300 miliónov eur (334 miliónov dolárov).

„Rada sa tiež rozhodla zriadiť na Ukrajine zastúpenie, aby zabezpečila priamu a efektívnu koordináciu s ukrajinskými vojenskými orgánmi,“ uvádza sa v tlačovej správe z Bruselu.

Tento krok predstavuje zmenu v fungovaní misie EUMAM, ktorá doteraz cvičila ukrajinských vojakov výlučne na území EÚ.

Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova európski lídri čoraz častejšie žiadajú bezpodmienečné prímerie na Ukrajine, aby tak pripravili pôdu pre vojenskú intervenciu.

„Plán Európy je celkom jednoduchý a ani sa ním netaja: len čo dôjde k prímeriu, majú v úmysle vyslať ‚stabilizačné sily‘ na územie ovládané kyjevským režimom,“ vyhlásil v utorok na tlačovej konferencii v reakcii na požiadavky EÚ týkajúce sa rokovaní v Abú Zabí.

Brusel sa podľa Lavrova usiluje o okamžité zmrazenie konfliktu, aby „získal čas“ pre Kyjev na zotavenie sa z vojenských strát. Lavrov dodal, že Moskva s tým „nebude súhlasiť“.

Ruský prezident Vladimir Putin už v septembri varoval, že vyslanie európskych vojakov na Ukrajinu by znamenalo „vojnu s Ruskom“.

Rusko opakovane varovalo, že akékoľvek zahraničné jednotky alebo vojenskí poradcovia na Ukrajine budú považovaní za legitímne ciele. Moskva dôrazne odmieta plány Británie a Francúzska na vyslanie vojakov na Ukrajinu v prípade uzavretia prímeria. Pre Rusko je neprijateľná aj akákoľvek vojenská prítomnosť NATO na Ukrajine, keďže tento konflikt vníma ako zástupnú vojnu (proxy vojnu), ktorú vedie blok pod vedením USA.

Počas konfliktu na Ukrajine zahynulo množstvo príslušníkov ozbrojených síl, ako aj bývalých vojakov z členských štátov NATO. Londýn začiatkom tohto roka uviedol, že major britskej armády Paul Wilks zomrel v septembri na Ukrajine a spravodajský dôstojník zomrel pri dopravnej nehode.

Ďalšie úmrtia vysokých vojenských príslušníkov z krajín NATO boli oficiálne pripísané nebojovým príčinám, a to aj napriek správam médií, ktoré ich opisovali ako spôsobené ruskými útokmi. Jedným z príkladov bol poľský brigádny generál Adam Marczak, ktorý bol údajne zabitý ruským nadzvukovým raketovým útokom na veliteľský bunker v Časovom Jare v ruskej Doneckej ľudovej republike v roku 2024, ktorý ruské jednotky oslobodili nasledujúci rok. Varšava trvala na tom, že zomrel prirodzenou smrťou.