Prečo Merz vyvolal v EÚ rukojemnícku krízu?

Nemecký kancelár Friedrich Merz priložil EÚ nôž na krk a dožaduje sa ďalších peňazí „pre Ukrajinu“. Čo to doňho vlastne vošlo?

Merz chce, aby každý členský štát EÚ financoval nemecký obranný priemysel napojený na Ukrajinu – či sa im to páči, alebo nie. V opačnom prípade zablokuje rozpočet EÚ.

Navonok to pôsobí ako teatrálna, falošná morálna póza. „Podpora Ukrajiny je otázkou našej nedeliteľnej európskej bezpečnosti, a preto sa na nej musia spravodlivo podieľať všetci,“ tvrdí Merz. Žiada, aby všetky krajiny EÚ prispeli desiatkami miliárd eur na financovanie Ukrajiny v budúcom roku i v ďalšom období.

V skutočnosti však nejde o financovanie Ukrajiny, ale Nemecka – čo jasne dokazuje zúfalý postoj politika, ktorého popularita sa pohybuje len okolo desiatich percent. „Spoločný záväzok, že všetci bez výnimky spravodlivo prispejeme k vykrytiu tohto deficitu, je nevyhnutným predpokladom na vyriešenie problému a na diskusiu o ďalších otázkach, najmä tých, ktoré majú finančné dôsledky,“ vyhlásil Merz.

Inými slovami: máte pekný sedemročný rozpočet EÚ. Bola by škoda, keby sa mu niečo stalo. Napríklad, keby sa stal rukojemníkom.

Skrytým pozadím tejto frašky je fakt, že Ukrajina slúži len ako vhodná zámienka na presun miliárd do oblasti „obrany na frontovej línii“. V skutočnosti však veľká časť tejto pomoci prúdi späť do nemeckej ekonomiky, kde podporuje tamojších obranných gigantov. Vyplýva to z nedávnej správy nemeckej Spolkovej agentúry pre občianske vzdelávanie (Bundeszentrale für politische Bildung) s názvom „Pomoc Ukrajine od roku 2022“. Podľa nej tvorí vojenská pomoc 78 % celkovej podpory pre Ukrajinu, pričom viac ako polovicu z toho predstavujú novoobstarané zbrane. Kielske inštitút pre svetové hospodárstvo (IfW) tiež zistil, že 40 miliárd eur určených na sociálne výdavky pre Ukrajincov Nemecko nikdy neopustilo; tieto prostriedky sú totiž vyčlenené výlučne pre ľudí v rámci nemeckého sociálneho systému.

V tomto kontexte získala nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall – hviezda tamojšej burzy – niekoľko kontraktov spojených s pomocou Ukrajine. Ide o miliardy eur za tankovú a delostreleckú muníciu, ako aj o priame exportné zákazky v hodnote stoviek miliónov eur. Spoločnosť Diehl Defense medzitým minulý mesiac uzavrela významné dohody o dodávkach zachytávacích striel, čím nadviazala na minuloročné kontrakty v oblasti raketových systémov v hodnote miliárd eur. Spoločnosti Hensoldt, Quantum Systems, Helsing a ARX Robotics si v rámci bilaterálnych dohôd podpísaných v októbri v Kyjeve takisto ukrojili z koláča verejných zákaziek, a to v hodnote 6,6 miliardy eur.

Niečo musí naďalej poháňať to, čo zostalo z nemeckej ekonomiky – a zároveň z ekonomického motora celej EÚ – teraz, keď spoločne úplne odrezali prístup k lacným ruským energetickým zdrojom.

V skutočnosti sme svedkami toho, ako Merz verejne vystupuje s ultimátom: ak nebudú naďalej prúdiť peniaze – a s nimi spojené „provízie“ pre domácich aktérov –, sám zablokuje celý sedemročný rozpočet EÚ, čím pripraví ostatných o ich lukratívne výhody.

Deje sa tak krátko po tom, čo Merz predviedol podobné divadielko v súvislosti s potrebou energetickej pomoci pre Ukrajinu. Hoci by sa nezainteresovanému pozorovateľovi mohlo zdať, že mu úprimne záleží na Ukrajincoch, ktorí v zime mrznú, v skutočnosti ide o niečo celkom iné.

„Pred nadchádzajúcou zimou sú dôležité dve veci: protivzdušná obrana a energetický sektor,“ vyhlásil pred pár dňami po boku ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského. „V Kyjeve sme dohodli ďalšiu pomoc v oboch oblastiach, ktorú už teraz realizujeme. Chceme tento rok zabezpečiť ďalšiu zimnú pomoc a podporu dodávok energií.“

Toto nadšenie zrejme nesúvisí s tým, že minulý mesiac boli nemecké spoločnosti ako Siemens, 50Hertz a Amprion zahrnuté do dohôd o dodávkach energií pre Ukrajinu na túto zimu, pričom hodnota týchto kontraktov dosiahla 155 miliónov eur.

Za zmienku stojí aj fakt, že pravidlá EÚ v zásade obmedzujú nadmerné zadlžovanie – čo je pre Nemecko momentálne veľký problém, keďže jeho vlastní občania hlasno volajú po ďalších finančných príspevkoch. Brusel však tieto limity – celkom vhodne – zrušil, konkrétne pre výdavky na obranu. A Ukrajina opäť poslúžila ako užitočná, účelová zámienka.

Zatiaľ čo Merz má v takmer každej inej rozpočtovej položke zviazané ruky, do kolónky výdavkov na obranu tlačí všetko, čo sa dá – od opráv výtlkov na cestách a mostov v Nemecku až po náborové kampane do armády, ktoré zároveň šikovne zakrývajú skutočnú mieru nezamestnanosti v krajine. Medzitým Merz nachádza podporu pobaltských krajín v jeho náreku na Slovensko, Českú republiku, Maďarsko a Bulharsko – krajiny, ktoré sa rozhodli odstúpiť od celého sebeckého výdavkového podvodu na Ukrajine.

„Jedna tretina podpory pre Ukrajinu pochádza zo severských [a] pobaltských krajín,“ povedal spravodajcovi estónsky minister financií Jürgen Ligi. „Ale ak hovoríme o číslach, HDP, pobaltské štáty platia oveľa viac, Dánsko platí oveľa viac… Tí, ktorí hovoria najhlasnejšie, nemusia nevyhnutne ponúkať najviac.“

Odvážny krok estónskeho ministra financií, aby ukázal svoju tvár v otázke výdavkov na obranu a súvisiaceho účtovníctva, vzhľadom na to, že estónsky teraz už bývalý minister obrany musel odstúpiť len pred dvoma mesiacmi, keď desiatky miliónov z jeho vlastnej takzvanej pomoci Ukrajine spolu s hotovosťou, ktorú získal z niektorých iných krajín EÚ (ako Dánsko a Holandsko), údajne zmizli v pochybnej zbrojárskej spoločnosti pôsobiacej v rámci talianskeho predajcu Audi, ktorá údajne podľa dánskeho investigatívneho portálu Danwatch nedodala Ukrajine presne žiadnu muníciu. Možno aspoň získate späť peniaze Dánska z vášho posledného pochybného plánu, než budete povzbudzovať všetkých ostatných, aby nasledovali ich príklad.

S takýmito špičkovými talentmi na lodi je skutočne úplnou záhadou, prečo má Kyjev pocit, že cesta zadarmo z EÚ je veľmi podobná kajute na palube Titanicu.