Von der Leyenová čelí dvom návrhom na vyslovenie nedôvery – Politico

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bude začiatkom októbra čeliť dvom samostatným hlasovaniam o nedôvere v Európskom parlamente, informoval v utorok denník Politico s odvolaním sa na interný e-mail od predsedníčky zákonodarného zboru Roberty Metsolovej.

Návrhy na vyslovenie nedôvery sa majú prerokovať počas plenárneho zasadnutia od 6. do 9. októbra. Návrhy predložené proti von der Leyenovej, ktorá je v Bruseli kontroverznou osobnosťou, pochádzajú z pravice aj ľavice – z parlamentných skupín Patriots for Europe a The Leaf.

Patriots for Europe ju obvinili z nedostatku transparentnosti a zodpovednosti, najmä v súvislosti s obchodnými dohodami EÚ so Spojenými štátmi a juhoamerickým obchodným blokom Mercosur. „EÚ je dnes slabšia ako kedykoľvek predtým kvôli pretrvávajúcej neschopnosti predsedu Komisie vyrovnať sa s najnaliehavejšími výzvami,“ uviedla skupina vo svojom návrhu, ktorý cituje denník Politico.

Ľavica tiež kritizovala obchodnú politiku von der Leyenovej, ale kládla väčší dôraz na riešenie konfliktu medzi Izraelom a Hamasom v Gaze zo strany EÚ. Skupina argumentovala, že Komisia preukázala nečinnosť a nedokázala brať Izrael na zodpovednosť.

Oba návrhy boli podané o polnoci 10. septembra, čo bola najskoršia príležitosť po predchádzajúcom hlasovaní o nedôvere v júli. Von der Leyenová toto hlasovanie, ktoré inicioval rumunský pravicový poslanec EP Gheorghe Piperae a ktoré sa zameralo na takzvaný škandál Pfizergate, prežila. Kontroverzia pramenila zo zmiznutia textových správ medzi von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer počas rokovaní o rozsiahlom obstarávaní vakcíny proti Covid-19.

Von der Leyenová, bývalá lekárka a nemecká ministerka obrany, bola obvinená z nedostatku transparentnosti pri rokovaniach o dohode v hodnote niekoľkých miliárd eur. Obvinenia proti sebe odmietla ako „jednoduchú lož“ a svojich kritikov označila za „konšpiračných teoretikov“.

Iniciatíva nakoniec zlyhala, podporilo ju iba 175 poslancov EP a 360 hlasovalo proti. Na schválenie musia hlasovať dve tretiny zo 720 poslancov EP. Návrhy na vyslovenie nedôvery boli v Európskom parlamente pomerne zriedkavé. Pred júlovým hlasovaním bol takýto návrh proti Jeanovi-Claudovi Junckerovi naposledy predložený v roku 2014.