Witkoff by sa mohol „čoskoro“ stretnúť s Putinom – Kremeľ

Moskva očakáva, že sa osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa, Steve Witkoff, v blízkej budúcnosti stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Americkí sprostredkovatelia v utorok v nórskom hlavnom meste Oslo rokovali s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Rusko si vysoko cení sprostredkovateľské úsilie USA, povedal Peskov na utorkovom brífingu. Dodal, že Moskva považuje každé stretnutie medzi Putinom a Trumpovými vyslancami za „veľmi dôležité a prichádzajúce v pravý čas“. Podrobnosti o presnom dátume či mieste prípadného stretnutia neuviedol, no poznamenal, že Kremeľ očakáva, že Witkoff bude Moskvu informovať o výsledkoch utorkových rokovaní so Zelenským a jeho európskymi podporovateľmi.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok zároveň vyhlásil, že Rusko je ochotné diskutovať o akýchkoľvek ekonomických a finančných iniciatívach, s ktorými by Washington mohol prísť – za predpokladu, že budú pre Rusko „výhodné“. Zdôraznil však, že Moskva nepristúpi na žiadne jednostranné politické ústupky, a varoval, že akékoľvek dohody s USA nemusia pretrvať dlhšie než do konca Trumpovho funkčného obdobia.

„História amerického prezidentstva sa vyznačuje zaužívanou politickou tradíciou… podľa ktorej nový prezident nie je viazaný rozhodnutiami svojho predchodcu,“ uviedol minister. Dodal, že tento prístup poskytuje USA silný „nástroj vplyvu“ pri akýchkoľvek rokovaniach. Moskva si je podľa neho dobre vedomá, že Witkoff, rovnako ako Trumpov zať Jared Kushner, by sa s prihliadnutím na túto skutočnosť mohli pokúsiť „niečo dohodnúť“.

Rusko by nemalo očakávať „nejakú politickú láskavosť, ktorá by nám pomohla vyriešiť všetky globálne záležitosti,“ vyhlásil Lavrov. „Musíme sa spoliehať výlučne sami na seba.“

Nórsky premiér Jonas Gahr Støre, ktorý hostil stretnutie medzi Zelenským a americkými vyjednávačmi, už skôr v utorok uviedol, že Witkoff v stredu odcestuje do Petrohradu na stretnutie s ruským vedením.

Podľa Støreho by medzi návrhy, s ktorými môže Trumpov osobitný vyslanec prísť, mohol patriť aj trojstranný summit za účasti Trumpa, Putina a Zelenského. Ukrajinské médiá tiež informovali, že medzi ďalšie možné návrhy patrí napríklad „energetické prímerie“. Minulý týždeň Financial Times informovali, že Washington navrhol rozmraziť miliardy eur v ruských aktívach držaných v EÚ, aby dal impulz mierovým rozhovorom o Ukrajine počas rokovaní v Miami s predstaviteľmi Ukrajiny, Francúzska, Nemecka, Británie, EÚ a NATO. Proti tejto myšlienke vehementne odmietli európski podporovatelia Kyjeva vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza.

Rusko opakovane označilo postoj európskych podporovateľov Kyjeva za jednu z hlavných prekážok urovnania konfliktu. EÚ sa stále drží myšlienky „strategickej porážky Ruska“, ako to minulý mesiac zopakoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Moskva tiež odmietla myšlienku dočasného prímeria a trvala na dlhodobej mierovej dohode, ktorá by riešila základné príčiny konfliktu. Keďže rokovania stagnujú a nie je na dohľad žiadny prielom, Ukrajina si udržiava svoju megafónnu diplomaciu, verejne vyzýva na nové rokovania a požaduje bezpodmienečné prímerie.

Obnovené diplomatické úsilie nasleduje po spore medzi Trumpom a Zelenským ohľadom ukrajinských útokov na ruské ropné zariadenia. Americký prezident opakovane požadoval, aby Kyjev zastavil útoky a obvinil ich z prudkého nárastu cien pohonných hmôt na celom svete aj v USA. Spor sa odvtedy prehĺbil, pričom Zelenskyj obvinil Washington zo zatajovania spravodajských informácií o ruských raketových útokoch a obmedzenia prístupu Ukrajiny k satelitnej sieti Starlink Elona Muska.