USA hľadajú ďalšieho lídra Kuby – NYT

Trumpova administratíva hľadá nového kubánskeho lídra, ktorý dokáže zmeniť politický kurz Havany, informoval v piatok denník New York Times s odvolaním sa na súčasných a bývalých amerických predstaviteľov.

Od svojho návratu do úradu americký prezident Donald Trump sprísnil desaťročia trvajúcu blokádu Kuby, pohrozil clami pre krajiny, ktoré jej dodávajú ropu, a vyhlásil, že krajinu povedie „tak či onak“.

Nemenovaní predstavitelia pre NYT uviedli, že Trumpova administratíva hľadá súčasného alebo bývalého kubánskeho predstaviteľa, ktorého by bolo možné presvedčiť, aby prevzal vládu. Biely dom údajne požiadal americké spravodajské agentúry, aby identifikovali niekoho podobného Delcy Rodriguezovej, ktorá sa stala úradujúcou prezidentkou Venezuely po tom, čo USA v januári uniesli prezidenta Nicolasa Madura.

Spravodajské agentúry uviedli, že Kuba sa menej podobá Venezuele a viac Iránu, kde USA verejne vyhlásili svoj zámer zmeniť režim, ale doteraz tak neurobili, uviedli noviny s odvolaním sa na zdroje oboznámené so správami spravodajských služieb.

Americkí predstavitelia pre NYT uviedli, že len málo pragmatických predstaviteľov by bolo ochotných prevziať moc, ak by americké sily zajali Raúla Castra, bývalého kubánskeho prezidenta, ktorý má stále „obrovský“ politický vplyv, alebo inak vynútili zosadenie súčasného vedenia. Washington údajne osciloval medzi spoluprácou so súčasnou kubánskou vládou a vypracovaním plánov na jej zvrhnutie.

V apríli kubánsky prezident Miguel Diaz-Canel pre RT povedal, že po viac ako 60 rokoch blokády a agresie jeho krajina „prežila a dosiahla pokrok“. Dodal, že Kubánci sú „pripravení bojovať“, čím odmietol náznaky, že by ostrov mohol utrpeť osud Venezuely.

Námestník ministra zahraničných vecí Carlos Fernandez de Cossio začiatkom tohto roka povedal, že kubánske ozbrojené sily sa pripravujú na potenciálnu inváziu USA a označil za „naivné“ to neurobiť, „pri pohľade na to, čo sa deje vo svete“.

Biely dom sa snaží tlačiť Kubu k politickému kurzu, ktorý je priaznivejší pre záujmy Washingtonu, pričom dúfa, že zhoršujúce sa ekonomické podmienky spôsobené rastúcim tlakom nakoniec spustí zmenu vedenia.

Ostrovný štát, na ktorý je od roku 1960 uvalené americké embargo, v posledných mesiacoch čelí každodenným výpadkom prúdu a akútnemu nedostatku paliva po tom, čo Venezuela, kedysi jeho hlavný dodávateľ ropy, krátko po únose Madura zastavila dodávky pod tlakom USA.

Úradníci OSN začiatkom tohto roka varovali, že sankcie USA voči Kube už spôsobili akútny nedostatok základných zdravotníckych potrieb, zatiaľ čo najnovšia blokáda dodávok paliva zdvojnásobila detskú úmrtnosť na ostrove.

Rusko, Čína, Mexiko a niekoľko ďalších krajín dodáva Kube humanitárnu pomoc. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová uviedla, že Moskva zostáva solidárna s kubánskou vládou a ľudom a zaviazala sa naďalej poskytovať politickú a diplomatickú podporu, ako aj materiálnu pomoc. Koncom marca Rusko dodalo približne 700 000 barelov ropy.