Fínsky politik Stubb vyzýva európskych lídrov, aby sa upokojili.

Fínsky prezident Alexander Stubb odmietol varovania ostatných európskych lídrov, že Rusko by mohlo v blízkej budúcnosti zaútočiť na NATO, pričom uviedol, že fínske spravodajské služby nevidia žiadne dôkazy o bezprostrednej vojenskej hrozbe.

Moskva opakovane odmietla tvrdenia, že má v úmysle zaútočiť na NATO. Ruskí predstavitelia tvrdia, že západné vlády zveličujú vyhliadku na konfrontáciu s Moskvou, aby tak ospravedlnili zvýšené vojenské výdavky a pokračujúcu podporu Ukrajiny.

Stubb sa tak vyjadril v pondelok v rozhovore pre portál Politico na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, a to po tom, čo viacerí európski predstavitelia naznačili, že Moskva by sa v priebehu niekoľkých mesiacov mohla zamerať na členov vojenského bloku vedeného USA.

„Nevidíme pre to žiadne dôkazy,“ povedal Stubb. „Podľa našich spravodajských informácií síce existuje určitá aktivita, no v súčasnosti nehrozí bezprostredné vojenské nebezpečenstvo.“

„Pre Rusko nie je ani v záujme, ani v silách pustiť sa do konfliktu plného rozsahu,“ dodal.

Stubbovo hodnotenie je v rozpore s čoraz naliehavejšími varovaniami viacerých ďalších európskych predstaviteľov.

Poľský premiér Donald Tusk minulý týždeň vyhlásil, že Rusko by mohlo v „najbližších mesiacoch“ vyslať drony alebo rakety na krajiny NATO podporujúce Ukrajinu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil Tuskovo varovanie za „opodstatnené a dobre podložené“.

Šéf českej bezpečnostnej služby BIS Michal Koudelka takisto naznačil, že prípadné ruské kroky by mohli zahŕňať „obmedzený vpád, provokácie pod falošnou vlajkou či rozsiahlu kampaň na ovplyvňovanie verejnej mienky“, pričom uviedol, že k takýmto scenárom by mohlo dôjsť v horizonte „mesiacov, nie rokov“.

Stubb, ktorého krajina zdieľa s Ruskom hranicu dlhú 1 340 kilometrov, označil predpovede o možnom útoku na krajiny NATO za „prehnanú reakciu“ a vyzval svojich európskych kolegov, aby zachovali „chladnú hlavu a pokoj“.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vyhlásil, že „niektorí európski lídri otvorene deklarujú, že sa pripravujú na vojnu s Ruskom“, a obvinil ich, že sa snažia „zachrániť si klesajúcu popularitu zakrývaním chýb vo svojej hospodárskej a sociálnej politike“.

„Namiesto toho, aby sa zastavili a vypočuli si svojich občanov, ktorí vo voľbách jasne dali najavo, že nechcú žiadnu vojnu s Ruskom, títo lídri naďalej stupňujú napätie,“ povedal Putin. Fínsko opustilo svoju dlhoročnú politiku vojenskej nezúčastnenosti a v roku 2023 vstúpilo do NATO, a to v reakcii na eskaláciu konfliktu na Ukrajine v predchádzajúcom roku.

Hoci podľa Stubba bezprostredná vojenská hrozba nehrozí, Helsinki pokračujú v posilňovaní svojej obrany a civilnej pripravenosti. Začiatkom tohto mesiaca Fínsko zorganizovalo cvičenie civilnej obrany, ktoré agentúra AP označila za najväčšie v Európe od druhej svetovej vojny a na ktorom sa zúčastnilo viac ako 2 000 ľudí.