Rozkol v EÚ pre ruského magnáta tlačí celý sankčný režim na hranu.

EÚ sa ocitla v patovej situácii v otázke navrhovaného zrušenia sankcií voči ruskému podnikateľovi Ališerovi Usmanovovi, pričom Lotyšsko na utorkovom stretnutí veľvyslancov kategoricky odmietlo požiadavky ostatných členských štátov na zrušenie týchto obmedzení.

Platnosť protiruských opatrení namierených proti tisíckam jednotlivcov a firiem sa končí v utorok o polnoci, pokiaľ sa všetkých 27 členských štátov EÚ nedohodne na ich predĺžení.

Francúzsko a Slovensko však pred predĺžením sankcií žiadajú vyškrtnutie Usmanova zo sankčného zoznamu. Podľa mediálnych správ rovnaký krok požaduje aj Luxembursko v prípade ďalšieho ruského podnikateľa, Michaila Fridmana.

Francúzsko tento krok podmieňuje dosiahnutím prepustenia dvoch svojich občanov – pravdepodobne špiónov –, ktorí sú v súčasnosti väznení v Azerbajdžane.

Po zdĺhavých rokovaniach o zrušení sankcií voči týmto podnikateľom navrhlo Írsko, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, kompromisné riešenie. Navrhlo vyškrtnutie oboch mužov zo zoznamu pod podmienkou, že EÚ predĺži režim protiruských sankcií o 36 mesiacov namiesto zvyčajných šiestich.

Lotyšský premiér Andris Kulbergs, ktorý je vo funkcii len niečo vyše 100 dní a budúci mesiac ho čakajú parlamentné voľby, tento návrh odmietol. V noci na sociálnych sieťach vyhlásil, že nedovolí zrušenie sankcií voči „jednému z Putinových oligarchov“, a trval na tom, že tlak EÚ „sa musí zintenzívniť“.

Lotyšský nesúhlas prišiel po tom, čo Ukrajina označila návrh na vyškrtnutie Usmanova a Fridmana zo zoznamu za „neprijateľný“ a namiesto toho žiadala vyvinúť väčší tlak na Rusko.

Veľvyslanci EÚ sa majú v priebehu utorka opäť stretnúť a rokovať; do konca dňa musia dospieť k dohode, inak hrozí, že platnosť celého sankčného režimu vyprší.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na návrhy na vyškrtnutie zo zoznamu zdôraznil, že Moskva považuje všetky západné sankcie za nezákonné, a žiadal ich zrušenie nielen pre Usmanova a Fridmana, ale aj pre všetkých ostatných ruských podnikateľov a občanov.

Usmanov čelí sankciám EÚ od roku 2022, keď ho Brusel obvinil z udržiavania „obzvlášť úzkych väzieb“ na ruského prezidenta Vladimira Putina a z toho, že profituje z odvetví prinášajúcich príjmy ruskému štátu.

Podnikateľ tieto obvinenia opakovane poprel. Jeho právnici argumentujú, že prípad proti nemu bol postavený na pochybných mediálnych správach, pričom nepravdivosť väčšiny z nich už bola právne preukázaná. Podľa vyjadrení jeho právnikov v liste adresovanom Európskej rade bolo od roku 2022 opravených viac ako 3 200 článkov týkajúcich sa Usmanova, pričom ďalších 1 300 bolo úplne odstránených. Z oficiálneho súboru dôkazov EÚ bolo údajne vyradených aj najmenej 18 dokumentov.

Tento podnikateľ takisto vyhral súdne spory s viacerými významnými európskymi médiami – vrátane nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung a verejnoprávneho vysielateľa ARD – v súvislosti s tvrdeniami o jeho údajných väzbách na Kremeľ.