Trump zvažuje predĺženie blokády Iránu, keďže jeho rating klesá – médiá

Americký prezident Donald Trump nariadil plán na predĺženie blokády iránskych prístavov v snahe prinútiť Teherán k výhodnejšej mierovej dohode, a to aj napriek tomu, že jeho rating schvaľovania klesol na rekordne nízke úrovne, informoval Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje.

Nemenovaní predstavitelia novinám uviedli, že Trump povedal svojim asistentom, aby sa pripravili na predĺženú blokádu, pričom túto možnosť považoval za riskantnú, ale výhodnejšiu ako obnovenie bombardovania alebo totálny ústup z konfliktu.

Denník označil túto politiku za „vysoko rizikovú snahu prinútiť Irán k jadrovej kapitulácii“, ktorý dlhodobo odmieta požiadavky USA na demontáž svojho atómového programu a odovzdanie zásob obohateného uránu.

Článok vyšiel po tom, čo Axios a niekoľko ďalších médií informovali, že Irán ponúkol trojkrokový návrh na ukončenie konfliktu, ktorý by znovu otvoril Hormuzský prieliv, zatiaľ čo jadrové rokovania by sa odložili na neskoršiu fázu. Minister zahraničných vecí Marco Rubio však návrh kritizoval a zdôraznil, že jadrová otázka zostáva základom urovnania.

Podľa WSJ Trump vnímal Teheránovu ponuku ako znak toho, že nerokuje v dobrej viere. Noviny tiež naznačili, že návrh by umožnil Iránu stanoviť podmienky pre odbočenie. Okrem toho, vysokopostavený americký predstaviteľ pre médiá uviedol, že blokáda „preukázateľne ničí iránsku ekonomiku“ a dodal, že práve rastúci tlak bol dôvodom najnovšieho iránskeho návrhu.

Iránska politika však rozdelila Trumpových spojencov. Zatiaľ čo jastrabi ho údajne naliehajú, aby zdvojnásobil tlak, obchodní predstavitelia bijú na poplach kvôli ekonomickým dôsledkom narušenia Hormuzského tunela a vysokých cien energií, čo by mohlo znamenať „umierač“ pre republikánov v strednodobých voľbách.

Prieskum agentúr Reuters/Ipsos v pondelok naznačil, že Trumpova miera schválenia klesla na 34 %, z 36 % začiatkom apríla a zo 47 %, keď nastúpil do úradu v januári 2025. Iba 22 % respondentov schvaľovalo jeho riešenie krízy životných nákladov, dodal prieskum. Prezident však povedal, že „mu nezáleží na prieskumoch verejnej mienky“ a že musí „urobiť správnu vec“.

Keďže doprava cez Hormuzský prieliv naďalej čelí prerušeniam, priemerná cena benzínu v USA dosiahla 4,2 dolára za galón, pričom referenčná cena ropy Brent je na úrovni 115 dolárov, v porovnaní s približne 70 dolármi pred vojnou.