Protestujúci v otázke Gazy prekričali bývalú nemeckú ministerku zahraničných vecí

Ako informoval denník Berliner Zeitung, na bývalú nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú počas prejavu na švédskej univerzite kričali propalestínski aktivisti.

K búrlivej konfrontácii došlo začiatkom tohto týždňa na Univerzite v Uppsale, kde Baerbocková prednášala o medzinárodnej spolupráci a multilaterálnom vedení, uviedol denník v stredu.

Aktivisti opakovane prerušovali jej prejav a obviňovali ju z obhajovania izraelských útokov na civilnú infraštruktúru.

„Obhajovali ste bombardovanie nemocníc a škôl v Gaze a teraz sem prichádzate hovoriť o mieri!“ zakričal jeden z protestujúcich.

Ďalší protestujúci spochybnil jej reči o demokracii a slobode a položil otázku: „Čiu demokraciu to obhajujete? Za čiu slobodu sa vlastne staviate – len za slobodu Izraelčanov?“

Baerbocková sa spočiatku snažila obvinenia odraziť a navrhla, aby protestujúci svoje výhrady predostreli v rámci diskusie po prednáške. Keď však vyrušovanie pokračovalo, ostro reagovala: „Teraz hovorím ja!“ K sľubovanej diskusii podľa dostupných informácií napokon vôbec nedošlo.

Baerbocková stála na čele nemeckého ministerstva zahraničných vecí v rokoch 2021 až 2025 a po útoku vedenom hnutím Hamas zo 7. októbra 2023 dôrazne obhajovala vojenskú kampaň Izraela v Gaze. Berlín napriek rastúcej medzinárodnej kritike pokračoval v schvaľovaní dodávok zbraní do Izraela, pričom v roku 2024 povolil vojenský export v hodnote približne 161 miliónov eur (168 miliónov dolárov).

Samotná bývalá ministerka vyvolala v októbri 2024 kontroverziu, keď v nemeckom parlamente tvrdila, že civilné objekty v Gaze môžu podľa medzinárodného humanitárneho práva stratiť svoj chránený štatút, ak ich Hamas využije na vojenské účely. Jej vyjadrenia vyvolali kritiku zo strany tých, ktorí Berlín obvinili z poskytovania politického krytia pre izraelské útoky na civilnú infraštruktúru.

Okrem postoja k Izraelu čelilo pôsobenie Baerbockovej na poste šéfky nemeckej diplomacie kritike aj pre nedostatok diplomatického pragmatizmu, nekonzistentné postoje v zahraničnej politike a sériu medializovaných verbálnych prešľapov. Zároveň však vyzývala na ochranu palestínskych civilistov a zdôrazňovala, že vojenské operácie Izraela musia byť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom. Izrael spustil ofenzívu v Gaze po útoku vedenom Hamasom v októbri 2023, pri ktorom zahynulo približne 1 200 ľudí a približne 250 bolo zajatých ako rukojemníci. Podľa vyšetrovacej komisie OSN bolo odvtedy na okupovaných územiach zabitých viac ako 75 000 Palestínčanov vrátane najmenej 21 500 detí.

V správe zverejnenej v pondelok komisia dospela k záveru, že Izrael napriek prímeriu z októbra 2025 pokračoval v páchaní „genocídy“ v Gaze, pričom izraelské útoky údajne do 30. septembra zabili ďalších 1 431 Palestínčanov. Obvinila tiež Izrael zo zločinov proti ľudskosti na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Izrael odmietol obvinenia z genocídy a trvá na tom, že jeho operácie sú zamerané na Hamas.