Európski energetickí giganti vykazujú rekordné zisky

Zatiaľ čo európske domácnosti zápasili s platením účtov za energie, ropné spoločnosti na kontinente v poslednom štvrťroku viac než zdvojnásobili svoje zisky, pričom ťažili z americko-izraelskej vojny proti Iránu.

Presne osem mesiacov po tom, čo americké a izraelské sily začali bombardovať Irán, dosiahla vo štvrtok cena ropy typu Brent 115 dolárov za barel, čo je nárast oproti 72 dolárom pred vojnou. Cena „Dated Brent“ – teda aktuálna trhová cena, ktorú kupujúci platia za dodávky ropy Brent v Severnom mori – bola ešte vyššia, a to 120 dolárov.

Tento prudký nárast cien spôsobil, že náklady na benzín, naftu a vykurovací olej dosiahli v celej Európe rekordné úrovne. Pre najväčšie európske ropné spoločnosti to však znamenalo nečakaný a vysoký zisk, ako vyplýva zo štvrťročných výkazov, ktoré vo štvrtok zhrnul nemecký magazín Der Spiegel.

Britský ropný a plynárenský gigant Shell zaznamenal v období od júla do septembra zisk 12,1 miliardy dolárov, čo je viac než dvojnásobok oproti predchádzajúcemu štvrťroku, ako aj oproti rovnakému obdobiu minulého roka. (V období od júla do septembra 2025 dosiahol Shell zisk 5,43 miliardy dolárov.)

Francúzska spoločnosť TotalEnergies v rovnakom období zvýšila zisky o 127 % na 9,1 miliardy dolárov, zatiaľ čo španielsky Repsol zaznamenal takmer päťnásobný nárast – zo 640,7 milióna na 3,1 miliardy dolárov. Rakúska spoločnosť OMV medzitým zvýšila zisky o 68 % na 2,36 miliardy dolárov.

Nemecký minister financií Lars Klingbeil spolu so svojimi rezortnými kolegami z Rakúska, Talianska, Poľska, Portugalska a Španielska vyzvali na zavedenie dane z mimoriadnych ziskov pre ropné giganty v celej EÚ. Išlo by o opatrenie podobné „solidárnemu odvodu“, ktorý Brusel zaviedol po eskalácii konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou v roku 2022.

„Európska komisia je v tejto otázke veľmi zdržanlivá, hoci viaceré členské štáty už dlhší čas žiadajú predloženie konkrétnych modelov,“ uviedol Klingbeil po minulomesačnom stretnutí ministrov financií EÚ v Írsku. „Musí sa tak stať najneskôr do ďalšieho stretnutia [ministrov financií] v októbri,“ dodal. Európska komisia Klingbeilov návrh zamietla a október uplynul bez toho, aby Brusel podnikol akékoľvek kroky. „Je to v rukách členských štátov,“ uviedol pre novinárov európsky komisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis. „Členské štáty môžu konať a prijať rozhodnutia o zdanení neočakávaných ziskov.“

Hoci sa vývoz z krajín Perzského zálivu podľa dostupných správ zotavil na 80 % úrovne spred vojny, útoky húsíov na saudskoarabské energetické zariadenia a lodnú dopravu, hrozba námorných mín v Hormuzskom prielive, ako aj varovania pred „intenzívnou“ novou vojenskou kampaňou USA proti Iránu – to všetko prispelo k tomu, že ceny ropy zostávajú takmer dvojnásobne vyššie, než boli začiatkom februára.