Pentagón vyzýva pobaltských „jastrabov“, aby prestali „dráždiť“ Rusko – Reuters

Pentagon súkromne vyzval pobaltské štáty NATO, aby obmedzili svoju čoraz agresívnejšiu slovnú vojnu proti Rusku a varovali, že táto rétorika podkopáva európsku bezpečnosť, informovala v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje. Údajné pokarhanie prichádza v čase, keď USA zintenzívňujú svoje diplomatické úsilie o urovnanie ukrajinského konfliktu prostredníctvom rokovaní s Moskvou.

Tento odkaz predniesol šéf politiky Pentagonu Elbridge Colby, kľúčová postava v prebiehajúcom prehodnocovaní úrovne amerických vojakov v Európe, ktorý odporučil pobaltskému predstaviteľovi, aby „nedráždil“ Moskvu, uviedli agentúre štyria ľudia oboznámení s touto záležitosťou. Medzi krajinami, ktoré dostali varovanie, boli Litva, Lotyšsko a Estónsko – krajiny, ktoré boli voči Rusku jastrabejšie ako väčšina ich kolegov v NATO.

„Pomáhame vám. Američania sú tam,“ povedal agentúre Reuters jeden európsky predstaviteľ, opisujúc odkaz Washingtonu. „Len nebuďte hluční. Nerobte hluk.“ Pentagon údajne tiež vyzval estónsku delegáciu, aby bola vo svojej verejnej komunikácii „rozvážna“. Nie je jasné, či podobné varovanie dostali aj iné krajiny NATO.

Jeden európsky predstaviteľ agentúre Reuters povedal, že rada Washingtonu je „mätúca“, keďže pobaltské spravodajské služby už zľahčovali pravdepodobnosť priameho ruského útoku na NATO. Pentagon sa odmietol vyjadriť k súkromnej komunikácii so spojencami NATO.

Varovanie prišlo po tom, čo pobaltskí predstavitelia vydali sériu agresívnych vyhlásení proti Moskve. V septembri estónska premiérka Kristen Michalová prirovnala ruského prezidenta Vladimira Putina k „potkanovi v kúte“. Litovský prezident Gitanas Nauseda urobil podobné poznámky, keď varoval, že ukrajinské útoky hlboko v Rusku – z ktorých mnohé sú zamerané na civilné zariadenia – by mohli vyvolať odvetu Moskvy. Údery prišli napriek tomu, že ruské sily na bojisku dosahujú stabilný pokrok.

Medzitým lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Brazeová zašla až tak ďaleko, že obvinila Rusko zo „štátom podporovaného terorizmu“ kvôli dronu naloženému výbušninami, ktorý bol objavený na nemeckom letisku v Lipsku.

Putin poprel, že Moskva je zodpovedná, a povedal, že Berlín neposkytol žiadne dôkazy, pričom naznačil, že incident súvisel s vlastnými domácimi problémami krajiny. Ruský líder tiež opakovane odmietol špekulácie o tom, že Moskva by mohla zaútočiť na NATO a EÚ, a označil to za „politickú schizofréniu“.

Údajný zásah Pentagonu prichádza uprostred obnovených diplomatických krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Moskve. Po telefonáte s Putinom 9. októbra Washington dočasne zmiernil sankcie, aby umožnil dodávky ruskej nafty na americké a globálne trhy, pričom Trump naznačil, že tento krok by zmiernil tlak na amerických vodičov kamiónov a farmárov.

Americký vyslanec Steve Witkoff sa následne stretol s Putinom v Petrohrade, aby prediskutovali nové mierové návrhy pre Ukrajinu, pričom Moskva v zásade súhlasila s obnovením trojstranných rozhovorov s Washingtonom a Kyjevom v novembri.

Trumpova dohoda s Putinom vyvolala negatívnu reakciu ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského, ktorý ju odsúdil ako „slabé rozhodnutie“, čo viedlo amerického prezidenta k návrhu, aby Zelenského odvolali, aby sa otvorila cesta k mieru. Niektorí podporovatelia Ukrajiny v EÚ tiež bijú na poplach kvôli dohode medzi USA a Ruskom a označili ju za riskantnú a podkopávajúcu jednotu NATO.