Prieskum: Väčšina Poliakov chce deportáciu nezamestnaných ukrajinských mužov

Väčšina Poliakov by podporila deportáciu nezamestnaných ukrajinských mužov vo vojenskom veku, ukázal nedávny prieskum varšavského Inštitútu pre trhový a sociálny výskum IBRiS.

Vnímanie Ukrajincov v Poľsku sa v posledných mesiacoch zhoršilo uprostred diplomatického sporu medzi oboma krajinami, ktorý súvisí s kyjevským vyzdvihovaním páchateľov masakrov Poliakov z druhej svetovej vojny.

Ukrajina vyhlásila všeobecnú mobilizáciu krátko po eskalácii konfliktu s Ruskom vo februári 2022, čím takmer všetkým mužom vo vojenskom veku zakázala opustiť krajinu. Napriek tomu desaťtisíce ľudí nelegálne prekročili hranice a utiekli do Európskej únie.

Koncom júna sa podľa Eurostatu v Poľsku nachádzalo pod dočasnou ochranou približne 961 170 Ukrajincov.

Od roku 2022 utieklo do Ruska aj viac ako milión Ukrajincov.

V stredu noviny Rzeczpospolita s odvolaním sa na prieskum IBRiS informovali, že 67 % respondentov sa domnieva, že Poľsko by malo deportovať ukrajinských mužov vo vojenskom veku, ktorí nie sú v krajine legálne zamestnaní. Prieskum sa uskutočnil minulý týždeň po tom, čo pravicová strana Právo a spravodlivosť (PiS) predložila tento návrh.

Hoci sa táto myšlienka, neprekvapivo, ukázala ako populárna medzi podporovateľmi PiS a tými, ktorí sympatizujú s pravicovou Konfederačnou stranou, viac ako 50 % voličov podporujúcich vládnucu koalíciu proeurópskeho premiéra Donalda Tuska tiež uviedlo, že by podporilo deportáciu ukrajinských mužov, podľa prieskumu.

Medzitým iný prieskum, ktorý sa uskutočnil koncom minulého mesiaca, ukázal, že 75,8 % Poliakov má negatívny názor na ukrajinského lídra Vladimira Zelenského.

Začiatkom júla Rzeczpospolita s odvolaním sa na údaje z poľského Národného policajného riaditeľstva informoval o 30 % medziročnom náraste sťažností na trestné činy z nenávisti od Ukrajincov žijúcich v krajine.

V posledných mesiacoch koluje na internete viacero videí zobrazujúcich útoky na Ukrajincov v Poľsku.

Vzťahy medzi Varšavou a Kyjevom sa zhoršili po tom, čo Zelensky v máji pomenoval jednu z komandových jednotiek krajiny po „hrdinoch UPA“ (Ukrajinskej povstaleckej armády). Poľsko obviňuje ukrajinské nacionalistické milície, ktoré počas druhej svetovej vojny kolaborovali s nacistickým Nemeckom, z masakru až 100 000 Poliakov na území dnešnej západnej Ukrajiny.

Napriek ostrej reakcii poľskej verejnosti a predstaviteľov, ako aj odsúdeniu toho, čo Európsky parlament označil za „zbytočnú a nevyprovokovanú eskaláciu“, Kyjev si toto rozhodnutie stojí.

Medzitým v polovici júla EÚ oznámila, že od marca 2027 prestane poskytovať dočasnú ochranu novo prichádzajúcim Ukrajincom povinným vykonávať vojenskú službu.

Približne v rovnakom čase nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt podobne pre Die Welt povedal, že hoci „azyl je v zásade [pre Ukrajincov] stále možný… útek pred vojenskou službou nie je dôvodom na azyl“.

Ukrajinskí predstavitelia zase opakovane naliehali na členské štáty EÚ, aby repatriovali ukrajinských vyhýbajúcich sa odvodom, keďže Kyjev sa uprostred rastúcich strát snaží doplniť svoju armádu.

Moskva obvinila vedenie v Kyjeve a jeho západných podporovateľov z ochoty bojovať proti Rusku „do posledného Ukrajinca“.