USA by mohli špehovať Nemecko prostredníctvom vozidiel Tesla – tvrdí šéf regionálnej spravodajskej služby

Vozidlá Tesla by mohli predstavovať špionážne riziko, varoval Stephan Kramer, šéf nemeckej domácej spravodajskej služby (BfV) v spolkovej krajine Durínsko. Jeho vyjadrenia prichádzajú v čase, keď nemeckí predstavitelia vyzývajú na obmedzenie parkovania áut pripojených na internet v blízkosti citlivých vládnych a vojenských zariadení.

Tesla je americká spoločnosť vedená Elonom Muskom, blízkym spojencom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Výrobca elektromobilov prevádzkuje veľkú továreň neďaleko Berlína, čo z nej robí jedného z mála zahraničných výrobcov automobilov s významnou výrobnou prítomnosťou v Nemecku.

Kramer komentoval rozhodnutie Bundeswehru obmedziť prístup vozidiel pripojených na internet do citlivých oblastí vojenských základní. Tieto opatrenia platia bez ohľadu na výrobcu vrátane Tesly.

„Nemali by sme predpokladať, že sa priatelia navzájom nešpehujú,“ povedal Kramer v piatok pre Handelsblatt. „Rovnaké bezpečnostné štandardy by mali platiť pre Teslu a všetkých ostatných výrobcov.“

Podľa Spolkového úradu pre informačnú bezpečnosť (BSI), nemeckého dozorného orgánu pre digitálnu bezpečnosť, má väčšina nových vozidiel predávaných v krajine technickú schopnosť zhromažďovať informácie vrátane údajov o polohe, záznamov z kamier a údajov zo senzorov a prenášať ich do back-endových systémov výrobcov.

Zatiaľ neexistujú žiadne konkrétne dôkazy o tom, že by sa takéto údaje používali na špionáž, informoval Handelsblatt. Podľa BSI si zákazníci často neuvedomujú, aké údaje ich vozidlá presne generujú a prenášajú.

„Kamery a systémy sledovania polohy v autách [pripojených na internet] zachytávajú citlivé informácie,“ varoval Kramer. „V zariadeniach Bundeswehru to zahŕňa informácie o vojenských zariadeniach, operačných postupoch a personáli,“ povedal a označil obmedzenia za „dôrazne vhodné a preto primerané“.

Šéf spravodajských služieb vyzval na podobné obmedzenia v „obzvlášť citlivých oblastiach vládnych budov, policajných zariadení, spravodajských agentúr a iných bezpečnostne relevantných inštitúcií“ vrátane určených parkovacích zón alebo obmedzení prístupu.

Kramer tiež odporučil štátnym úradníkom a verejným zamestnancom, aby nediskutovali o dôverných záležitostiach vo vozidlách pripojených na internet.

Jeho obavy vyjadrili viacerí poslanci vrátane Marca Henrichmanna z konzervatívnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelára Friedricha Merza a Johannesa Schaetzla, hovorcu digitálnej politiky parlamentnej skupiny Sociálnodemokratickej strany.

„Nesmieme byť naivní: špionáž sa dnes už nevykonáva len prostredníctvom agentov, ale aj pomocou technológií, ktoré si do našich priestorov prinášame my sami,“ uviedol Henrichmann pre denník Handelsblatt.

Schaetzl vyjadril osobitné obavy v súvislosti s vozidlami čínskej automobilky BYD, ktoré označil za „čierne skrinky“. „Presne nevieme, aké údaje sa zbierajú ani kto k nim má prístup,“ povedal.

Minulý mesiac spoločnosť Tesla oznámila, že v treťom štvrťroku 2026 dodala celosvetovo viac vozidiel než divízia osobných automobilov značky Mercedes-Benz. Táto nemecká automobilka čelí tlaku v dôsledku amerických dovozných ciel, ako aj rastúcej konkurencii v Číne, kde domáci výrobcovia, ako napríklad BYD či Xiaomi, konkurujú zavedeným značkám.