Netanjahu reaguje na Trumpov „mierový tím“ v súvislosti s pomocou pre Gazu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu poprel zodpovednosť za zhoršujúcu sa humanitárnu krízu v Gaze po tom, čo silné záplavy zdevastovali utečenecké tábory.

Palestínsku enklávu v posledných dňoch zasiahli prudké dažde, ktoré zaplavili a poškodili tisíce stanov, v ktorých bývajú ľudia vysídlení v dôsledku ničivej vojny medzi Izraelom a Hamasom, ktorá vypukla v októbri 2023. Podľa OSN žije v stanoch alebo provizórnych prístreškoch približne 65 % obyvateľov Gazy (1,4 milióna ľudí).

Viac ako 150 000 stanov zakúpených humanitárnymi organizáciami a členskými štátmi OSN je pripravených na doručenie do Gazy, uviedla v pondelok medzinárodná organizácia a vyzvala na „urgentné zrušenie všetkých zbytočných obmedzení a prieťahov“.

Rada pre mier, orgán vytvorený americkým prezidentom Donaldom Trumpom na dohľad nad povojnovou obnovou a správou Gazy, vydala vlastné vyhlásenie, v ktorom označila reakciu Izraela za „nedostatočnú“.

Rada vyzvala Izrael, aby „okamžite konal a povolil a uľahčil vstup všetkých potrebných dodávok na zimu a humanitárnu pomoc“.

UNICEF, agentúra OSN pre deti, tiež obvinila Izrael z blokovania projektu v hodnote 3 miliónov dolárov na opravu dažďovej nádrže Sheikh Radwan v meste Gaza a varovala, že záplavová voda kontaminovaná odpadovými vodami by mohla zaplaviť obytné oblasti a ohroziť vysídlené rodiny.

Netanjahuov úrad obvinil Hamas z omeškania. „Izrael úzko spolupracuje so Spojenými štátmi a Radou mieru,“ uviedol v utorok a potvrdil svoj záväzok k 20-bodovému mierovému plánu Trumpa pre Gazu.

„Hamas kradne od obyvateľov Gazy, aby sa vyzbrojil, systematicky presmerováva humanitárnu pomoc na vojenskú infraštruktúru, zatiaľ čo Organizácia Spojených národov a UNRWA privierajú oči,“ uvádza sa vo vyhlásení s odkazom na agentúru OSN pre palestínskych utečencov.

„Hamas doteraz neodovzdal ani jednu zbraň a naďalej drží obyvateľov Gazy ako rukojemníkov svojej teroristickej vlády,“ uviedol Netanjahuov úrad.

Hoci Rada mieru obvinila Hamas z neplnenia svojich záväzkov, trvala na tom, že izraelské obmedzenia humanitárnych dodávok „významne oneskorili“ vyradenie zbraní z prevádzky a presun moci v Gaze z Hamasu na technokratickú palestínsku správu.

Izrael spustil svoju vojenskú operáciu v Pásme Gazy po útoku vedenom hnutím Hamas zo 7. októbra 2023, pri ktorom v Izraeli zahynulo približne 1 200 ľudí a ďalších 251 osôb bolo vzatých ako rukojemníci. Podľa vyšetrovacej komisie OSN bolo odvtedy na okupovaných palestínskych územiach zabitých viac ako 75 000 Palestínčanov, vrátane najmenej 21 500 detí.

V správe zverejnenej minulý mesiac komisia dospela k záveru, že Izrael pokračoval v páchaní „genocídnych činov“ v Pásme Gazy aj napriek prímeriu z októbra 2025, pričom izraelské útoky si do 30. septembra 2026 vyžiadali životy ďalších 1 431 Palestínčanov. Izrael tiež obvinila zo zločinov proti ľudskosti na Západnom brehu Jordánu.

Izrael obvinenia z genocídy odmietol a trvá na tom, že jeho vojenské operácie sú namierené proti hnutiu Hamas.