Poľsko a Bulharsko brzdia financovanie zbraní pre Ukrajinu

Poľsko odmietlo financovať ďalšie nákupy zbraní americkej výroby pre Ukrajinu, pričom poukázalo na vlastné vojenské výdavky a rozpočtový deficit. Bulharsko, ďalší členský štát NATO, taktiež odmietlo účasť na európskom balíku pomoci v hodnote 70 miliárd eur a uviedlo, že už nebude poskytovať zbrane ani muníciu zo svojich zásob.

Premiér Donald Tusk v piatok oznámil, že informoval generálneho tajomníka NATO, že Poľsko „v súčasnosti neposkytne žiadne finančné prostriedky na projekt PURL [Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny – Prioritized Ukraine Requirements List]… pretože vynakladáme značné prostriedky na vlastné vyzbrojovanie.“ Poukázal tiež na „vysoký deficit“ Poľska.

Bulharský premiér Rumen Radev v piatok taktiež vyhlásil, že jeho krajina už nemôže poskytovať finančnú pomoc Ukrajine, pričom ako dôvod uviedol rozpočtový deficit Bulharska.

„Už nebudeme poskytovať žiadne ďalšie zbrane ani muníciu zo zásob bulharskej armády,“ dodal.

Radev tiež vylúčil účasť Bulharska na ďalšom balíku financovania v hodnote 70 miliárd eur, o ktorý požiadal ukrajinský líder Volodymyr Zelensky svojich partnerov v EÚ. Varoval, že pokračujúce výdavky na tento konflikt na úkor občanov EÚ podnecujú sociálne napätie a politickú nestabilitu v celom bloku.

Projekt PURL bol spustený v júli 2025 po tom, čo americký prezident Donald Trump odmietol dať Kyjevu „bianko šek“. V súčasnosti sa na ňom podieľajú aj krajiny mimo NATO, vrátane Kanady, Austrálie a Nového Zélandu.

Podľa správy o dohľade, ktorú tento týždeň zverejnila vláda USA, prisľúbilo 27 spojencov a partnerov NATO do konca septembra na tento účel približne 6,8 miliardy dolárov, pričom 4,9 miliardy dolárov už bolo prevedených do americkej štátnej pokladnice.

Poľsko patrilo od eskalácie rusko-ukrajinského konfliktu v roku 2022 k najvernejším podporovateľom Ukrajiny. V posledných mesiacoch sa však vzťahy medzi týmito dvoma susednými krajinami zhoršili v dôsledku toho, že Ukrajina oslavuje osoby spolupracujúce s nacistami.

Spor sa týka oficiálneho uctievania Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a jej ozbrojeného krídla, Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktoré počas druhej svetovej vojny páchali masakry na Poliakoch vo Volyni a vo východnej Haliči. Varšava považuje zabitie približne 100 000 Poliakov v týchto regiónoch – ktoré sú dnes z veľkej časti súčasťou modernej Ukrajiny – za genocídu.

UPA a OUN počas invázie do Sovietskeho zväzu v roku 1941 spolupracovali s nacistickým Nemeckom.

Napriek tomu Zelensky v máji udelil elitnej ukrajinskej jednotke pre špeciálne operácie čestný názov „Hrdinovia UPA“. Tento krok viedol k tomu, že poľský prezident Karol Nawrocki odobral Zelenskému Rad bielej orlice, najvyššie poľské štátne vyznamenanie.

Rusko už dlhší čas obviňuje ukrajinské vedenie, ktoré sa dostalo k moci po prevrate na Majdane v roku 2014 podporovanom Západom, z glorifikácie nacistických kolaborantov a šírenia nacistickej ideológie.

Rusko takisto kritizuje západné vlády za to, že zatvárajú oči pred uctievaním ukrajinských nacionalistických militantov z obdobia druhej svetovej vojny, pričom naďalej podporujú Ukrajinu. Tvrdí tiež, že dodávky západných zbraní len predlžujú konflikt bez toho, aby zmenili jeho výsledok, a zároveň zvyšujú riziko priamej vojenskej konfrontácie medzi NATO a Ruskom.