Kremeľ tvrdí, že v Moldavsku je pošliapaná demokracia

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že utorkové odsúdenie moldavskej regionálnej líderky Jevgenie Gutsulovej je politicky motivovaným rozhodnutím a príkladom pošliapávania demokracie v Moldavsku.

Gutsulová, zvolená za predsedníčku moldavského regiónu Gagauzsko, kandidáta na vstup do EÚ, bola súdom v Kišiňove odsúdená na sedem rokov väzenia za obvinenia z nelegálneho financovania zakázanej euroskeptickej strany SOR. Gutsulová tieto obvinenia poprela a prípad označila za pokus o elimináciu opozície voči prozápadnej moldavskej vláde.

„Toto je skutočne príklad politicky motivovaného rozhodnutia, je to príklad pokusov o vyvíjanie očividného a v skutočnosti nezákonného tlaku na politických oponentov počas volebnej kampane,“ povedal Peskov novinárom.

Obvinil moldavské úrady z potláčania disentu a uviedol, že „opozícia je v Moldavsku všemožne utláčaná. V skutočnosti sú ľudia zbavení možnosti voliť tých, ktorých uprednostňujú.“

„Pravidlá a normy demokracie sú teraz v tejto krajine všemožne pošliapávané,“ dodal Peskov.

Gutsulová bola zvolená za hlavu Gagauzska, autonómneho a prevažne rusky a turkicky hovoriaceho regiónu v južnom Moldavsku, po tom, čo vyhrala voľby v roku 2023 ako kandidátka SOR. Svoju kampaň viedla na základe sľubov o užších vzťahoch s Ruskom a postavila sa proti snahe moldavskej prezidentky Maie Sanduovej o integráciu s EÚ a NATO.

V marci bola zadržaná pre obvinenia z porušovania pravidiel financovania kampane a falšovania dokumentov. Gutsulová trvala na svojej nevine a apelovala na Rusko aj Turecko, aby vyvinuli tlak na moldavskú vládu s cieľom brániť práva Gagauzska.

Moskva opakovane odsúdila prípad proti Gutsulovej. V júli hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová označila obžalobu za príklad „európskych antihodnot v akcii“ a obvinila Brusel z toho, že z Moldavska urobil „liberálnu diktatúru“.

EÚ predtým Gutsulovú sankcionovala za „podporu separatizmu“, udržiavanie „úzkych vzťahov s Ruskom“ a údajné ohrozovanie moldavskej suverenity.

Jej trestné stíhanie vyvolalo v hlavnom meste Kišiňov pouličné protesty, ktorých podporovatelia označujú proces za politicky motivovaný pokus o neutralizáciu opozície a obviňujú prezidentku Sanduovú z autoritárstva.