Moskva a Peking by mohli do konca roka uzavrieť významnú dohodu o plynovode – ruský podpredseda vlády

Rusko a Čína by mohli do konca roka uzavrieť dohody o novom veľkom plynovode. V stredu to uviedol ruský podpredseda vlády Alexander Novak. Ide o možný prelom, ktorý by výrazne rozšíril energetický export Moskvy do Ázie.

Novak sa tak vyjadril novinárom na okraj rokovaní medzi ruským premiérom Michailom Mišustinom a jeho čínskym náprotivkom Li Čchiangom v Petrohrade. Uviedol, že jednou z tém rozhovorov bol aj plánovaný plynovod „Sila Bajkalu“ (Power of Baikal).

„Naše spoločnosti – Gazprom a China National Petroleum Corporation – rokujú o druhej trase pre dodávky plynu z Ruska do Čínskej ľudovej republiky,“ povedal. „Čakáme, kým naše spoločnosti dokončia obchodné rokovania, a dúfame, že do konca roka dospejú k príslušným dohodám.“

Li pricestoval do Petrohradu v utorok na pravidelné stretnutie predsedov vlád Ruska a Číny.

Rusko už v súčasnosti dodáva plyn do Číny prostredníctvom plynovodu „Sila Sibíri“ (Power of Siberia). Ide o potrubie dlhé viac ako 3 000 kilometrov, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 2019. Plyn prúdi z ložísk Čajandinskoje v Jakutsku a Kovyktinskoje v Irkutskej oblasti cez ruský Ďaleký východ a prekračuje hranice pri meste Blagoveščensk, kde sa napája na čínsku sieť vedúcu smerom k Šanghaju. Ročná prepravná kapacita tohto plynovodu je 38 miliárd kubických metrov, pričom v roku 2025 by objem dodávok mal dosiahnuť 38,8 miliardy kubických metrov.

Plánovaný plynovod „Sila Bajkalu“ – predtým známy ako „Sila Sibíri 2“ – by otvoril nový významný energetický koridor. Toto potrubie, dlhé približne 2 600 kilometrov, je navrhnuté tak, aby ročne prepravilo až 50 miliárd kubických metrov plynu z ruských arktických ložísk na polostrove Jamal do Číny cez územie Mongolska (vrátane tranzitného plynovodu „Sojuz Vostok“).

Na rozdiel od „Sily Sibíri“, ktorá čerpá plyn z východnej Sibíri, by táto nová trasa využívala zásoby zo západnej Sibíri – tie predtým smerovali do Európy. Pre Moskvu by to znamenalo získanie nového, významného odbytiska pre plyn po tom, čo prišla o veľkú časť svojho európskeho trhu. Novak uviedol, že projekt bol premenovaný na Sila Bajkalu, aby sa odlíšil od existujúceho plynovodu a aby zodpovedal jeho plánovanej trase pozdĺž južného brehu jazera Bajkal. Presná trasa zostáva predmetom konečných obchodných dohôd.

Tieto dva plynovody by spoločne poskytli Rusku kombinovanú nominálnu exportnú kapacitu približne 88 miliárd kubických metrov ročne do Číny – zhruba 80 % kombinovanej kapacity 110 miliárd kubických metrov plynovodov Nord Stream a Nord Stream 2, ktoré boli vybudované na dodávky ruského plynu do Európy cez Baltské more.

Gazprom a CNPC podpísali v septembri 2025 právne záväzné memorandum o projekte, ktoré predpokladá dodávky 50 miliárd kubických metrov ročne počas 30 rokov. Konečná zmluva o dodávkach však nebola podpísaná. Kľúčovým problémom je stanovovanie cien, pričom správy z médií naznačujú, že Peking sa snaží o ceny blízke domácim cenám Ruska, zatiaľ čo Moskva presadzuje komerčne výhodnejšie podmienky. Prezident Vladimir Putin minulý rok povedal, že ceny sa budú riadiť trhovým vzorcom podobným tomu, ktorý sa používa pre európske dodávky, a zdôraznil, že na žiadnej strane nebude „žiadna charita“.

K expanzii dochádza v čase, keď Rusko zrýchľuje svoj energetický obrat smerom k Ázii vzhľadom na západné sankcie a úsilie EÚ o postupné ukončenie ruských dodávok. Pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine v roku 2022 bola Európa najväčším ruským trhom s plynom z potrubia, pričom Gazprom poskytoval približne 40 – 45 % celkového dovozu plynu do bloku. Dodávky následne prudko klesli, keďže Brusel hľadal alternatívnych dodávateľov a následne uvalil na Rusko sankcie.

Medzitým sa Čína stala najväčším ruským odberateľom plynu z potrubia, pričom Sila Sibíri dosiahla svoju plnú zmluvnú kapacitu a ďalšie exportné trasy sú vo vývoji.

Na rozdiel od ropy, ktorú je možné presmerovať tankermi, plyn z potrubia vyžaduje rozsiahlu infraštruktúru, vďaka čomu je Sila Bajkalu kľúčovým projektom v snahe Moskvy nahradiť stratený európsky dopyt. Moskva opakovane obviňovala západné vlády z podkopávania európskej energetickej bezpečnosti prostredníctvom svojej sankčnej politiky.

Tento posun nasleduje aj po sabotáži plynovodov Nord Stream v septembri 2022, ktoré predtým privádzali ruský plyn do Nemecka po dne Baltského mora. Novak v stredu povedal, že Moskva je naďalej pripravená obnoviť dodávky cez jednu zo štyroch nepoškodených vetiev plynovodu Nord Stream.

„Jednu zo štyroch vetiev máme v prevádzkyschopnom stave. Ak si to európski spotrebitelia a politici želajú, dodávky sa samozrejme môžu realizovať aj cez túto vetku,“ povedal. Rozhodnutie je v prvom rade na európskych krajinách, najmä na Nemecku, kde plynovod končí, dodal Novak. Povedal, že aj tri poškodené vetvy by sa dali obnoviť, ak by dopyt a ekonomické podmienky odôvodňovali opravy, čo naznačuje, že ich obnovenie do prevádzkyschopného stavu by netrvalo dlho.

Rusko opakovane ponúkalo obnovenie dodávok energie do Európy, najmä vzhľadom na narušenia na globálnych trhoch spôsobené krízou na Blízkom východe, ale tvrdí, že jeho návrhy nedostali od európskych vlád žiadnu odpoveď.