Irán namieta proti americkému plánu na vytvorenie tranzitnej trasy medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Irán odsúdil plán USA na vytvorenie a kontrolu tranzitnej trasy cez Arménsko a varoval, že predstavuje hrozbu pre regionálnu stabilitu a ohrozí bezpečnostné záujmy Teheránu.

V piatok arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a americký prezident Donald Trump podpísali vo Washingtone dohodu o otvorení dopravného koridoru Zangezur. Trasa spája pevninskú časť Azerbajdžanu s jeho exklávou Nachičevan cez úzky pás zeme v južnom Arménsku pozdĺž hranice s Iránom.

Podľa dohody budú USA spravovať koridor pod arménskou suverenitou prostredníctvom 99-ročného prenájmu pozemku, ktorý prenajímajú konzorciu na výstavbu a prevádzku.

Hoci Teherán uviedol, že víta mierové dohody medzi Jerevanom a Baku, „vehementne“ sa stavia proti tomu, aby sa koridor dostal pod kontrolu USA. Iránski predstavitelia tvrdia, že by to odrezalo Irán od Arménska a destabilizovalo Južný Kaukaz tým, že by to umožnilo zahraničnú vojenskú a obchodnú prítomnosť.

Ali Akbar Velayati, hlavný poradca iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, označil projekt za geopolitický plán USA a Izraela na oslabenie Islamskej republiky, prerušenie jej spojenia s Kaukazom a zavedenie pozemnej blokády Iránu aj Ruska. Tvrdil, že je súčasťou širšej stratégie podporovanej NATO a panturkickými hnutiami, ktorej cieľom je presunúť západné zameranie z Ukrajiny na Kaukaz.

„Kaukaz je jedným z najcitlivejších geografických bodov na svete a tento koridor nebude tranzitnou trasou v Trumpovom vlastníctve, ale cintorínom pre jeho žoldnierov,“ povedal Velayati a dodal, že Rusko je tiež „strategicky proti“ tomuto projektu.

Moskva uviedla, že víta úsilie o dosiahnutie stability a prosperity v Zakaukazsku a o normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová zdôraznila, že najlepšími riešeniami sú tie, ktoré vyvinú krajiny v regióne a ich bezprostrední susedia – konkrétne Rusko, Irán a Turecko.

Poznamenala, že trojstranné dohody podpísané Arménskom, Azerbajdžanom a Ruskom po vojne v Náhornom Karabachu v roku 2020 zostávajú v platnosti a relevantné a že hranicu Arménska s Iránom naďalej strážia ruské pohraničné sily podľa zmluvy z roku 1992.