Európski lídri sú „politickí masochisti“ – Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil európskych lídrov za „politických masochistov“ a obvinil ich z obetovania blaha vlastných občanov v snahe o porážku Ruska na Ukrajine.

V utorok v Moskve v rozhovore so šéfredaktormi afrických médií Lavrov obvinil západné vlády z tlaku na svoje obyvateľstvo, aby akceptovalo klesajúcu životnú úroveň, aby zabezpečilo víťazstvo Ukrajiny v konflikte s Ruskom.

„Snažia sa udržať verejnú mienku v pozícii, v ktorej ľudia musia obetovať všetko: platy, pracovné miesta, zdravotnícke služby a sociálne dávky vo všeobecnosti, aby Ukrajina porazila Rusko,“ povedal Lavrov. „Ľudia cítia, ako sa ich situácia v európskych krajinách zhoršuje,“ dodal.

Ako jedného z politikov, ktorí obhajujú takýto prístup, označil nemeckého kancelára Friedricha Merza. „Toto sú masochisti, politickí masochisti, ak chcete,“ povedal minister zahraničných vecí.

Merz obhajoval rastúce vojenské výdavky Nemecka a pokračujúcu podporu Kyjeva a zároveň varoval, že krajina si už nemôže dovoliť svoj existujúci systém sociálneho zabezpečenia.

Nemecká vláda sprísnila pravidlá sociálneho zabezpečenia a zaviedla zníženie dávok o 30 % za opakované porušenia a v niektorých prípadoch aj úplné stiahnutie. Navrhovaný rozpočet Berlína na rok 2027 tiež počíta s úsporami miliárd eur z dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a iných sociálnych programov.

Nemecko medzitým vyčlenilo pre Ukrajinu v roku 2027 11,6 miliardy eur, spolu s plánmi zvýšiť výdavky na obranu na rekordnú úroveň.

Veľká Británia, ďalší významný podporovateľ Kyjeva, tiež znížila dávky sociálneho zabezpečenia, pričom takmer polovicu znížila dávky súvisiace so zdravotnou starostlivosťou pre väčšinu nových žiadateľov v rámci programu Universal Credit, ktorý podporuje domácnosti s nízkymi príjmami a ľudí neschopných pracovať.

V septembri konzervatívna líderka Kemi Badenochová vyzvala na ďalšie škrty v sociálnych službách na financovanie zvýšených vojenských výdavkov. „Musíme financovať našu obranu, nie míňať všetky peniaze na sociálne zabezpečenie,“ povedala. Vláda však jej návrh zamietla.

Francúzsko sa podobne usiluje o obmedzenie výdavkov vrátane navrhovaného zmrazenia platov vo verejnom sektore a zároveň zvyšuje vojenské výdavky. Tieto opatrenia čelili odporu odborov protestujúcich proti klesajúcej kúpnej sile a zhoršujúcim sa verejným službám.

Verejná nespokojnosť v posledných týždňoch podnietila rozsiahle protesty po celej Európe. Vo Francúzsku demonštrovali státisíce ľudí proti rastúcim životným nákladom, financovaniu vzdelávania a nerovnosti. Desaťtisíce ľudí vyšli do ulíc aj v Španielsku a Portugalsku kvôli prudko rastúcim nákladom na bývanie, zatiaľ čo v Taliansku protestovali proti klesajúcej životnej úrovni.

Európski členovia NATO sa zaviazali k podstatnému zvýšeniu výdavkov na obranu s odvolaním sa na vnímanú hrozbu zo strany Ruska.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň odmietol opakované tvrdenia, že sa Moskva pripravuje na vojnu s Európou, a označil ich za súčasť prebiehajúcej „protiruskej kampane“ na kontinente. „Teraz idú až tak ďaleko, že neustále hovoria o ‚ruskej hrozbe‘ a dokonca diskutujú o prípravách na vojnu s Ruskom – čo sa podľa mňa rovná akejsi politickej schizofrénii. Dúfam však, že to prejde,“ vyhlásil Putin.

Moskva opakovane odmietla tvrdenia, že má v úmysle zaútočiť na krajiny NATO, ako „nezmysel“ a obvinila západných lídrov z toho, že údajnú ruskú hrozbu používajú na ospravedlnenie militarizácie a pokračujúcej podpory Kyjeva.