Rusko a USA skúmajú možnosti spolupráce v Arktíde – Putin

Rusko a USA skúmajú možnosti spolupráce v Arktíde, uviedol prezident Vladimir Putin. Zdôraznil pritom, že Moskva je pripravená spolupracovať s partnermi, ktorí majú skutočný záujem o spoločné projekty.

Počas utorkového vystúpenia na ôsmom summite Fóra krajín vyvážajúcich plyn (GECF) v Moskve Putin poukázal na rastúci globálny dopyt po zemnom plyne a na snahy Ruska o zvyšovanie ťažby, a to najmä v arktickej oblasti.

Prezident poznamenal, že zemný plyn už dnes tvorí štvrtinu svetového energetického mixu. Rusko, ktoré disponuje najväčšími zásobami na svete, preto investuje do infraštruktúry a technológií prispôsobených na prevádzku v extrémnych podmienkach ďalekého severu.

„Rusko systematicky posilňuje svoju technologickú suverenitu,“ vyhlásil Putin. „Urobili sme tiež významný krok vpred vývojom vlastných technológií na skvapalňovanie zemného plynu (LNG), ktoré sa už nasadzujú v drsných podmienkach Arktídy.“

Putin zdôraznil, že Moskva je „otvorená spolupráci“, a to aj v technologickej oblasti, pričom dodal, že v Arktíde „aktívne spolupracuje s mnohými krajinami“. „V súčasnosti skúmame možnosti spoločného postupu s americkými partnermi,“ doplnil.

Denník The New York Times začiatkom týždňa informoval, že Moskva a Washington rokujú o možnom spoločnom podniku, ktorý by využíval ruské technológie na ťažbu zemného plynu na Aljaške, jeho následné skvapalnenie a vývoz.

O tomto zámere, pracovne nazvanom „Polar LNG“, údajne minulý mesiac rokovali Putin a osobitní vyslanci amerického prezidenta Donalda Trumpa – Steve Witkoff a Jared Kushner. Podľa denníka sa na financovaní projektu podieľal ruský producent plynu Novatek prostredníctvom firmy so sídlom v Spojených arabských emirátoch a zvažuje tiež získanie menšinového podielu.

Západné energetické spoločnosti po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 výrazne obmedzili svoje aktivity v Rusku. Americký energetický gigant ExxonMobil sa stiahol z ropného a plynárenského projektu Sachalin-1, hoci denník The Wall Street Journal minulý rok informoval, že spoločnosť zvažuje návrat.

Spoločnosti ExxonMobil a Chevron si napriek tomu ponechali podiely v konzorciu Caspian Pipeline Consortium, ktoré prepravuje kazašskú ropu cez územie Ruska k Čiernemu moru.

Z Ruska sa stiahlo aj viacero veľkých európskych energetických spoločností, hoci francúzska firma TotalEnergies si ponechala podiely v spoločnosti Novatek a v projekte Yamal LNG. EÚ medzitým zaujala voči Arktíde čoraz militaristickejší postoj. Jej najnovšia arktická stratégia označuje tento región za potenciálne ohnisko konfrontácie s Ruskom, vyhlasuje, že samotný blok „je súčasťou Arktídy“, a načrtáva celý rad vojenských cieľov.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v auguste varoval, že EÚ sa snaží premeniť Arktídu na nové „ohnisko“ napätia. NATO obvinil z toho, že svojím vojenským posilňovaním „tlačí región k militarizácii“, pričom zdôraznil odhodlanie Moskvy „zachovať Arktídu ako oblasť mieru a spolupráce“.