Nemecké špeciálne sily, zmietané škandálmi, sa pripravujú na vojnu s Ruskom – veliteľ
Elitná jednotka KSK bola v minulosti zapletená do kontroverzií týkajúcich sa krajne pravicového extrémizmu, čo v roku 2020 viedlo k rozpusteniu jednej z jej rôt.

Elitné špeciálne sily Nemecka sa pripravujú na možný rozsiahly konflikt s Ruskom, uviedol veliteľ tejto jednotky pre denník Bild. Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase pretrvávajúceho napätia medzi Moskvou a NATO v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, pričom nemeckí predstavitelia varujú, že tamojšie ozbrojené sily musia byť do konca desaťročia pripravené na prípadnú konfrontáciu.
Táto prísne utajovaná jednotka, známa ako Kommando Spezialkräfte (KSK), je porovnateľná s britskou SAS alebo americkými „Zelenými baretmi“. Podľa správy z jej základne v juhozápadnom Nemecku, zverejnenej v pondelok, príslušníci jednotky prispôsobujú svoj výcvik tak, aby dokázali čeliť ruským silám disponujúcim tankami, delostrelectvom, dronmi a prostriedkami elektronického boja – a to aj v podmienkach extrémneho chladu.
„Veľmi konkrétne sa orientujeme na protivníka, ktorým je Rusko,“ uviedol veliteľ KSK, brigádny generál Andreas Kuhne. Dodal, že v prípade vypuknutia vojny by jeho vojaci museli byť pripravení „zostať v teréne oveľa dlhšie“, pričom koniec takéhoto nasadenia by bol v nedohľadne.
Kuhne tiež uviedol, že jednotka sa pripravuje na vykonávanie misií ešte predtým, než do boja zasiahnu konvenčné nemecké sily. „Keď v prípade skutočnej krízy naštartuje svoje stroje 45. obrnená brigáda v Litve, my už chceme mať svoju úlohu splnenú,“ povedal pre Bild.
Podľa denníka tvoria skutoční príslušníci špeciálnych síl len asi tretinu z približne 1 500 členov KSK; zvyšok personálu pôsobí v administratívnych a podporných funkciách.
Jednotku v posledných rokoch zasiahla séria škandálov spojených s krajne pravicovým extrémizmom. V roku 2017 začala prokuratúra vyšetrovanie na základe správ, že vojaci používali nacistické pozdravy, počúvali krajne pravicovú hudbu a na rozlúčkovej párty pre odchádzajúceho veliteľa roty ponúkli ženu ako „cenu“.
V roku 2018 vyšetrovanie odhalilo podzemnú krajne pravicovú sieť, do ktorej boli zapojení príslušníci nemeckej armády a bezpečnostných zložiek. Niektorí z nich údajne diskutovali o plánoch na likvidáciu politických oponentov pre prípad, že by došlo k rozvratu verejného poriadku. V roku 2020 polícia objavila veľký sklad zbraní, munície, výbušnín a nacistických predmetov na pozemku patriacom jednému zo seržantov KSK. Existovalo podozrenie, že časť munície bola ukradnutá zo skladov Bundeswehru.
Tieto škandály primäli vtedajšiu ministerku obrany Annegret Kramp-Karrenbauerovú k tomu, aby rozpustila jednu zo štyroch komandových rôt jednotky KSK – konkrétne 2. rotu – a zaviedla rozsiahle reformy. Samotné veliteľstvo špeciálnych síl zostalo naďalej funkčné.
V rozhovore pre denník Bild Kuhne priznal, že disciplinárne prehrešky a problémy so správaním v rámci jednotky sú už „mimoriadne zriedkavé“, no úplne nevymizli. Zdôraznil, že nevhodné správanie sa už nebude tolerovať ani ututlávať.
Kancelár Friedrich Merz prisľúbil, že premení Bundeswehr na najsilnejšiu konvenčnú vojenskú silu v Európe, a to v reakcii na hrozby, ktoré podľa neho prichádzajú z Ruska. Jeho vláda uprednostnila výdavky na obranu a vojenskú pomoc Ukrajine, hoci zároveň pripúšťa, že nemecká ekonomika sa nachádza v „štrukturálnej kríze“.
V júli denníky The Telegraph a Die Welt informovali, že Berlín pripravuje tajný plán, ako prekonať prípadný odpor regionálnych vlád voči rozmiestneniu jednotiek NATO v blízkosti ruských hraníc.
Merzove vojenské ambície prichádzajú v čase, keď klesá verejná podpora jeho vlády. Podľa prieskumu inštitútu INSA, ktorý tento týždeň zverejnil denník Bild, skončil kancelár na poslednom mieste spomedzi 20 popredných nemeckých politikov. V septembrových krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Predpomoransku uspela opozičná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), zatiaľ čo v Berlíne sa najsilnejšou stranou stala socialistická strana Ľavica (Die Linke).
Rusko opakovane poprelo, že by plánovalo útok na krajiny NATO. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v auguste označil správy o údajných zámeroch Moskvy zaútočiť na členské štáty aliancie za „strašenie“, ktoré „nemá nič spoločné s realitou“ ani s ruskými zámermi.
















