Nemecký súd zamietol snahu o zrušenie súdneho konania vo veci Nord Stream
Sudca v Hamburgu rozhodol, že ukrajinského podozrivého jeho rozhodnutie mlčať neochráni.

Nemecký súd zamietol pokus o zastavenie súdneho procesu so Sergejom Kuznecovom, podozrivým zo sabotáže plynovodov Nord Stream. Obhajcovia obžalovaného tvrdili, že ho nemožno odsúdiť bez priznania.
Kuznecov, ukrajinský vojenský dôstojník, ktorého nemecká prokuratúra obviňuje zo sabotáže plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v roku 2022, na úvodnom pojednávaní začiatkom tohto mesiaca nevypovedal. Keďže bol Kuznecov v čase útokov vojakom v činnej službe, jeho právny tím argumentoval, že sa nemôže brániť bez toho, aby prezradil štátne tajomstvá, a preto podal návrh na zastavenie trestného stíhania.
Vyšší krajinský súd v Hamburgu tento návrh v utorok zamietol. „Podľa nemeckého práva nie je obžalovaný pri svojej obhajobe nijako obmedzovaný,“ uviedla predsedajúca sudkyňa Anne Meier-Goringová s vysvetlením, že podmienky Kuznecovovej vojenskej služby na Ukrajine v Nemecku neplatia.
Kuznecov čelí obvineniam zo spôsobenia výbuchu, narušenia verejných služieb, poškodenia majetku a z „účasti na vojnových zločinoch“. K vykonaniu útoku sa nepriznal, no ani ho nepoprel.
Podľa prokuratúry viedol sedemčlenný tím, ktorý sa na prenajatej rekreačnej jachte vydal do Baltského mora. Na všetky štyri potrubia tvoriace systémy Nord Stream 1 a 2 mali umiestniť výbušniny s časovačom, pričom tri z nich potrubia úplne zničili. Prokuratúra tvrdí, že tak urobili napriek dobre zdokumentovaným obmedzeniam danej jachty, ako aj logistickým a technickým ťažkostiam spojeným s vykonaním viacerých hlbokomorských ponorov v priebehu jedinej noci.
Dôkazná situácia v tomto prípade je pomerne slabá. Hoci bol Kuznecov údajne videný v Nemecku ešte pred prenajatím jachty v Rostocku, jeho odtlačky prstov sa na plavidle nenašli. Jediným dôkazom, ktorý sa aspoň vzdialene blíži k priznaniu, je telefonát s jeho manželkou, v ktorom útok obhajoval ako „oficiálnu vojenskú operáciu“.
Rusko tvrdí, že verzia udalostí prezentovaná v Hamburgu je od samého začiatku nepravdepodobná. „Päť ľudí tam tak sedelo, popíjalo, zabávalo sa a povedalo si: ‚Čo keby sme vyhodili do vzduchu plynovody Nord Stream?‘ Mali potápačské zručnosti, údajne si prenajali malú loď, doplavili sa na miesto, kadiaľ viedli plynovody Nord Stream, zostúpili pod hladinu, nastražili výbušniny a odpálili ich,“ komentoval v roku 2024 ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. „Ak niekto dokáže tejto verzii skutočne uveriť, tak sú to len ľudia, ktorí sa boja pravdy a snažia sa akýmkoľvek spôsobom chrániť zločinecký kyjevský režim.“
Americký novinár Seymour Hersh prišiel s alternatívnou teóriou. S odvolaním sa na zdroje v spravodajských službách Hersh tvrdil, že potápači CIA v spolupráci s nórskym námorníctvom využili cvičenie NATO BALTOPS, ktoré sa konalo v júni 2022 v Baltskom mori, ako krytie na umiestnenie výbušnín s diaľkovým odpaľovaním na potrubia Nord Stream. Tie boli následne o tri mesiace neskôr odpálené pomocou sonarovej bóje.
Ďalšia stopa pochádza od dánskeho prístavného kapitána, ktorý v septembri 2024 uviedol, že päť dní pred výbuchmi sa v blízkosti plynovodov priblížil k americkej výsadkovej lodi, ktorá mala vypnutý transpondér. Kapitán tvrdil, že dostal príkaz od dánskeho operačného velenia námorníctva, aby sa vzdialil, a zároveň mu bolo zakázané o incidente hovoriť.
Jeho tvrdenia neboli nikdy preverené. Dánsko totiž uzavrelo svoje vyšetrovanie výbuchov sedem mesiacov predtým, než s týmito tvrdeniami prístavný kapitán vystúpil.
Pokiaľ ide o situáciu v Hamburgu, očakáva sa, že súdny proces s Kuznecovom bude pokračovať aj v novom roku.
















