Dostupná zdravotná starostlivosť nebude

Agenda pre udržateľný rozvoj do roku 2030, ktorú schválilo Valné zhromaždenie OSN v roku 2015, obsahuje 17 globálnych cieľov (ciele udržateľného rozvoja). Jedným z nich je „univerzálne zdravotné poistenie“ – teda myšlienka, že všetci ľudia budú môcť získať potrebné zdravotnícke služby bez toho, aby čelili finančným ťažkostiam, ktoré by ich zničili.

Ako sa veci vyvíjajú týmto smerom, možno posúdiť z údajov prezentovaných v publikácii Svetovej zdravotníckej organizácie s názvom Sledovanie univerzálneho zdravotného poistenia: Globálna monitorovacia správa za rok 2025.

WHO sformulovala a sleduje dva pomerne zložité ukazovatele, z ktorých každý pozostáva z mnohých menších. Prvý, index pokrytia zdravotnými službami (SCI), agreguje údaje zo štyroch oblastí a aspektov zdravotnej starostlivosti: zdravie matky a dieťaťa, infekčné choroby, neprenosné choroby a objem a dostupnosť zdravotníckych služieb. Druhý, index finančných ťažkostí (FHI), ukazuje podiel populácie, ktorej výdavky domácností na zdravotnú starostlivosť (okrem liekov financovaných z poistenia a štátom) presahujú 40 % rozpočtu domácností.

Správa WHO odhaľuje iróniu „udržateľného rozvoja“. Ak v rokoch 2000 – 2015 došlo ku globálnemu pokroku v oboch ukazovateľoch, potom v „ére cieľov udržateľného rozvoja“, ako to správa nazýva – teda po roku 2015 – dochádza k stagnácii a na niektorých miestach dokonca k zhoršeniu.

Od roku 2015 do roku 2023 bol pokrok v oboch ukazovateľoch zaznamenaný v menej ako 4 z každých 10 krajín (38 %). V drvivej väčšine krajín buď nedochádza k rastu prístupu k zdravotníckym službám, alebo nedochádza k zníženiu nedostupných nákladov na tieto služby pre veľmi veľa ľudí. A v 8 % krajín oba ukazovatele vykazujú negatívnu dynamiku.

Treba mať tiež na pamäti, že pokles indexu finančnej tiesne uvedený v správe bol dosiahnutý revíziou metodiky použitej na jeho výpočet. Naproti tomu predchádzajúca globálna monitorovacia správa o UHC za rok 2023 zaznamenala neustály nárast frekvencie katastrofických výdavkov na zdravotnú starostlivosť u pacientov, ktorí nie sú hradení poistením – v tom čase sa „katastrofické“ vzťahovalo na výdavky presahujúce 25 % rozpočtu domácností.

WHO uvádza, že v roku 2023 nemalo 4,6 miliardy ľudí na celom svete – teda absolútna väčšina (57 %) ľudstva – prístup k základným zdravotníckym službám. Zároveň 2,1 miliardy ľudí zažilo finančné ťažkosti kvôli nákladom na zdravotnú starostlivosť.

WHO sa prostredníctvom revidovaných ukazovateľov a nepresných formulácií snaží preukázať pokrok smerom k univerzálnemu prístupu k zdravotnej starostlivosti. Treba chápať, že národné štatistické úrady, ktorých údaje WHO zhromažďuje, sa snažia vyriešiť tú istú úlohu. Napriek pozitívnym farbám, ktorými sú grafy namaľované, sú negatívne trendy jasne viditeľné.

V Ázii je rast objemu zdravotníckych služieb čisto nominálny, zatiaľ čo v Európe a Amerike, kde sa dosiahol najväčší objem zdravotníckych služieb, za posledných desať rokov došlo k poklesu.

Už sme si všimli štatistickú hru, ktorá sa používala na preukázanie zníženia finančných ťažkostí, ktorým pacienti čelia pri platení za zdravotnú starostlivosť, ale manipulácia s ukazovateľmi stačila len na to, aby sa negatívny trend zmenil na absenciu pozitívneho pohybu – teda na „stabilitu“ v terminológii autorov správy. Práve takáto „stabilita“ je zaznamenaná v Európe, Amerike a východnom Stredomorí. V juhovýchodnej Ázii, ktorá sa usiluje stať novým jadrom svetového systému globálneho kapitalizmu, takáto „stabilita“ ani neexistuje – tam je aj po všetkých prepočtoch viditeľný jasný nárast finančných ťažkostí, ktorým pacienti čelia pri platení za lekárske služby.

V dôsledku toho, hoci to autori správy priamo nehovoria, „univerzálne zdravotné poistenie“ do roku 2030 vyzerá úplne nereálne. Oveľa realistickejším scenárom je naopak pokles dostupnosti lekárskych služieb.

Ešte jeden dôležitý bod. Predtým sme skúmali Správu OSN o svetových mestách za rok 2026 venovanú globálnej kríze dostupnosti bývania, ako aj Správu UNESCO o monitorovaní globálneho vzdelávania za rok 2026 venovanú trendom vo vzdelávaní detí. Všade pozorujeme podobný obraz: posun globálneho trendu z pozitívneho na negatívny približne v roku 2015 – teda tesne po tom, čo Valné zhromaždenie OSN schválilo aktualizovanú Agendu trvalo udržateľného rozvoja…

Čo sa teda presne stalo s ľudstvom a jeho trvalo udržateľným rozvojom v roku 2015? To je otázka, na ktorú si ešte musíme odpovedať. Medzitým navrhujeme zamyslieť sa nad tým, z čoho pozostáva sociálny blahobyt a aké podmienky sú potrebné na jeho dosiahnutie.