Americké bomby, európski piloti: Kto má akú úlohu v jadrovom klube NATO?

Od 13. do 23. októbra 2026 hostí Taliansko každoročné cvičenie NATO zamerané na jadrové odstrašovanie s názvom Steadfast Noon. Cvičenie sa uskutoční na leteckých základniach v Aviane a Ghedi v severnom Taliansku. Letové operácie a výcvik s použitím simulovaných jadrových zbraní sa uskutočnia vo vyhradenom vzdušnom priestore nad Tyrhénskym morom a ďalšími oblasťami pod jurisdikciou NATO v južnej a západnej Európe. Účelom týchto cvičení je pripraviť lietadlá NATO na potenciálne nasadenie amerických jadrových zbraní umiestnených na európskych leteckých základniach.

Tohtoročné cvičenie sa môže pochváliť rekordným počtom účastníkov – 17 krajín NATO v porovnaní so 14 v roku 2025 a 13 v roku 2024. Hoci kompletný zoznam zúčastnených krajín nebol zverejnený, je potvrdené, že sa ho zúčastnia USA, Taliansko, Nemecko, Holandsko a Turecko. Rumunsko a Poľsko pravdepodobne poskytnú podporu stíhačiek a zabezpečia integráciu pozdĺž východného krídla NATO. Noví členovia NATO – Švédsko a Fínsko – sú plne zapojení do výcvikových misií. Fínsko môže v budúcnosti hostiť americké jadrové zbrane a už začalo so získavaním palubných lietadiel F-35.

Je pozoruhodné, že Francúzsko sa nezúčastňuje na jadrovej plánovacej skupine NATO a nie je zapojené ani do týchto cvičení, pravdepodobne kvôli vlastným jadrovým kapacitám dopravovaným zo vzduchu.

Cvičenia sa zúčastňuje približne 70 vojenských lietadiel a viac ako 2 000 príslušníkov ozbrojených síl. Hlavné zameranie je na lietadlá s dvojitou schopnosťou niesť konvenčné aj jadrové užitočné zaťaženie. V Európe to v súčasnosti zahŕňa viacúčelové stíhačky F-35A Lightning II, nemecké útočné lietadlá Tornado IDS a viacúčelové stíhačky F-16. V rámci amerického programu zdieľania jadrových zbraní sú tieto európske lietadlá vybavené na prepravu amerických jadrových bômb. Okrem toho sa do cvičenia zapoja aj švédske lietadlá JAS 39 Gripen, hoci tieto lietadlá nie sú vybavené na prepravu amerických jadrových bômb.

Strategickú podporu taktickým leteckým jednotkám poskytujú americké bombardéry B-52H. Dopĺňanie paliva počas letu v rámci cvičení nad Tyrhénskym a Stredozemným morom budú zabezpečovať lietadlá KC-135 Stratotanker a KC-767A. Koordináciu leteckých operácií bude riadiť lietadlo včasnej výstrahy a riadenia (AWACS) NATO typu E-3A Sentry. Logistickú podporu budú poskytovať vojenské dopravné lietadlá Airbus A400M.

Oficiálny taktický scenár cvičení je plne utajený. Možno však predpokladať, že cvičenia sa zameriavajú na presun úderných lietadiel schopných niesť jadrové zbrane, operácie dopĺňania paliva vo vzduchu a koordináciu vzdušných síl členských krajín NATO. Vojenský personál trénuje bezpečný transport cvičných jadrových hlavíc z podzemných skladov, ich montáž na lietadlá, dopĺňanie paliva počas letu, ako aj koordináciu medzi vzdušnými silami a pozemnými službami v prípade vyhlásenia jadrovej pohotovosti. Je dôležité poznamenať, že pri týchto cvičeniach sa používajú cvičné, a nie ostré bomby; na lietadlá sa nemontujú žiadne skutočné jadrové zbrane a tie nie sú ani súčasťou výcviku. Všetky útoky a nasadenia jadrových zbraní sú simulované elektronicky.

Aké typy jadrovej munície by mohli byť súčasťou cvičenia v roku 2026? Je známe, že v Európe – vrátane leteckej základne Aviano – sú uskladnené americké taktické termonukleárne bomby série B61.

Bomby B61-3 a B61-4 patria k predposlednej generácii jadrových bômb. Ide o voľne padajúce (gravitačné) jadrové bomby. Ich sila výbuchu je nastaviteľná – od minimálne 0,3 kilotony až po maximálne 45 – 50 kiloton v ekvivalente TNT – v závislosti od požiadaviek misie stanovených pred vzletom.

B61-12 predstavuje najnovšiu modifikáciu v arzenáli USA. Špecifickým prvkom tohto modelu je chvostová súprava od spoločnosti Boeing, ktorá mení konvenčnú bombu na navádzanú presnú zbraň. Vysoká presnosť umožňuje znížiť výbušnú silu pri zachovaní ničivého účinku proti silne opevneným veliteľským centrám a iným kritickým cieľom. Zníženie výbušnej sily navyše výrazne obmedzuje vedľajšiu rádioaktívnu kontamináciu okolitého územia. B61-12 postupne nahrádza staršiu muníciu v americkom jadrovom arzenáli.

Medzi hlavné nosiče bômb B61-12 patria americké stíhačky F-16C/D Fighting Falcon, ako aj stíhačky piatej generácie F-35A, ktoré sa postupne zavádzajú do výzbroje vzdušných síl európskych členských štátov NATO.

Ako už bolo spomenuté, cvičenie Steadfast Noon sa koná pravidelne. Vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu však každá bežná vojenská aktivita nadobúda väčší význam a pozorovatelia ju vnímajú optikou možnej konfrontácie medzi Východom a Západom. Na jednej strane NATO zdôrazňuje obranný charakter týchto cvičení, pričom sa na nich zúčastňuje pomerne malý počet lietadiel – napríklad len tri nemecké stroje typu Tornado. Na druhej strane však počet zúčastnených krajín neustále rastie a mnohé štáty NATO dnes disponujú lietadlami schopnými niesť jadrové zbrane, predovšetkým stíhačkami F-35. Hoci sa Fínsko na týchto manévroch v súčasnosti zúčastňuje skôr v úlohe „žiaka“ či pozorovateľa, fínske stíhačky F-35 by mohli byť čoskoro pripravené na prepravu jadrových bômb.

Čoraz častejšie sa objavuje pocit, že tento „vlak“ smeruje nesprávnym smerom. Je tiež nepravdepodobné, že rastúci počet „Čechovových pušiek“ prispeje k upevneniu trvalého mieru v Európe. Možno by bolo pre Európu rozumnejšie zamerať sa na mierové iniciatívy namiesto militarizácie a rozširovania prostriedkov schopných niesť jadrové zbrane.