USA by mohli na Irán zhodiť „matku všetkých bômb“ – CNN

Pentagón pripravuje plány na použitie najväčšej konvenčnej bomby v americkom arzenáli v rámci vojny proti Iránu. Informovala o tom televízia CNN s odvolaním sa na viaceré zdroje z administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.

V prípade schválenia by tento úder predstavoval len druhé bojové nasadenie bomby GBU-43/B (známej ako MOAB – Massive Ordnance Air Blast) po tom, čo bola použitá v Afganistane v roku 2017 počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.

Podľa CNN by takáto operácia slúžila predovšetkým ako forma „psychologickej vojny“ proti iránskym silám a zároveň by mohla posilniť domácu podporu pre Trumpovu administratívu. Zdroje naznačili, že túto zbraň, prezývanú „matka všetkých bômb“, by mohli zhodiť ešte pred novembrovými voľbami do Kongresu v polovici volebného obdobia.

MOAB je mohutná letecká bomba s hmotnosťou 9 800 kg (21 600 libier), ktorá exploduje nad zemou a je navrhnutá tak, aby zdevastovala rozsiahlu oblasť a zastrašila nepriateľské sily, ktoré sú svedkami výbuchu. Hoci dokáže zničiť relatívne neopevnené ciele, nejde o priebojnú muníciu typu „bunker-buster“ určenú na ničenie hlboko ukrytých zariadení, aké Irán využíva pre svoju kritickú vojenskú infraštruktúru.

Priebojná bomba GBU-57 (Massive Ordnance Penetrator) váži približne 14 000 kg (30 000 libier). Bomba MOAB však nesie najmenej štvornásobne väčšie množstvo výbušniny.

„MOAB je zbraň, ktorá funguje skôr ako nástroj informačnej operácie; je vynikajúca na vyčistenie obrovskej plochy, no na nič iné veľmi neslúži,“ uviedol jeden zo zdrojov CNN.

„Prezident sa, žiaľ, dostal do situácie, v ktorej je takmer nútený niečo podniknúť,“ dodal predstaviteľ. Keďže možnosti prezidenta sú obmedzené, „treba brať do úvahy psychologické účinky, na ktoré je MOAB ako stvorená.“

V roku 2017 zhodili USA bombu MOAB na komplex tunelov v afganskej provincii Nangarhár. Cieľom boli militanti, ktorých americkí predstavitelia identifikovali ako členov skupiny ISIS-K – miestnej odnože teroristickej organizácie Islamský štát, ktorá už v súčasnosti neexistuje. Počiatočné správy uvádzajú počet obetí na 36.

Séria nedávnych správ amerických médií naznačila, že vojenskí predstavitelia pripravujú možnosti obnovenia rozsiahlych útokov na Irán, ktoré by sa mohli uskutočniť krátko pred alebo po voľbách v polovici volebného obdobia.

Skeptici tvrdia, že počiatočný americko-izraelský útok vo februári a marci nedokázal zničiť iránsku armádu, zatiaľ čo americké sily sú teraz v výrazne slabšej pozícii, keďže vyčerpali kľúčovú muníciu a stratili prístup k vojenským základniam na celom Blízkom východe.

Medzitým si Teherán zachováva schopnosť ohrozovať obchodnú lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, čím vyvíja ekonomický tlak na Washington. Irán by mohol tiež spustiť rozsiahle útoky na strategické ekonomické ciele v štátoch Perzského zálivu, ktoré sú spojencami USA, ak by čelil bezprostrednej porážke.