Ďalšie dva pobaltské štáty obmedzujú vzťahy s Čínou

Lotyšsko a Estónsko kráčali v stopách pobaltskej krajiny Litvy a oznámili svoje vystúpenie zo skupiny spolupráce medzi Čínou a krajinami východnej a strednej Európy.

Známy ako formát 16+1 existuje od roku 2012 a sľubuje podporu spoločných infraštruktúrnych a rozvojových projektov medzi Pekingom a viacerými európskymi štátmi.

Litva zo skupiny odišla minulý rok, pretože jej vzťahy s Čínou sa zhoršili po tom, čo Vilnius umožnil Taiwanu na svojom území de facto otvoriť veľvyslanectvo. Peking, ktorý považuje samosprávny ostrov za súčasť Číny, odvetil stiahnutím svojho veľvyslanca z Litvy a uvalením obchodných obmedzení na krajinu.

Teraz Lotyšsko a Estónsko oznámili, že končia spoluprácu aj s Pekingom, a to vydaním takmer identicky formulovaných vyhlásení.

Riga uviedla, že rozhodnutie bolo prijaté „s ohľadom na súčasné priority lotyšskej zahraničnej a obchodnej politiky“. Tallinn neposkytol žiadne zdôvodnenie, ale zdôraznil, že Estónsko sa nezúčastnilo žiadneho zo stretnutí tohto formátu od summitu vlani vo februári.

Stiahnutie prichádza v čase prudkého nárastu napätia ohľadom Taiwanu, ktorý vyvolala návšteva predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej začiatkom tohto mesiaca.

Obe krajiny prisľúbili, že „budú pokračovať v práci na konštruktívnych a pragmatických vzťahoch s Čínou, čo zahŕňa napredovanie vzťahov medzi EÚ a Čínou v súlade s medzinárodným poriadkom založeným na pravidlách a hodnotami, ako sú ľudské práva“.

„Rešpektujeme a podporujeme suverénne rozhodnutie Estónska a Lotyšska, že sa už nebudú podieľať na iniciatíve 16+1,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Vedant Patel a dodal, že tento krok je výsledkom hlbokého znepokojenia nad strategickým spojením Číny s Ruskom.

Podľa Patela bolo posilňovanie vzťahov s partnermi v Európe „pilierom prístupu tejto [americkej] administratívy“ k Pekingu.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis tiež privítal rozhodnutie susedov svojej krajiny a trval na tom, že skupina bola „už nadbytočná a rozdeľujúca dávno predtým, ako Litva odstúpila“. Landsbergis navrhol nový formát spolupráce s Pekingom, ktorý by podľa neho mal byť „EU27+1“.

Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré stále zostávajú v pôvodnom rámci, ktorý sa teraz zredukoval na 14+1.