Výnosy z amerických štátnych dlhopisov sú pred rozhodnutím Fedu o úrokových sadzbách najvyššie od roku 2007.

Výnos 10-ročných amerických štátnych dlhopisov prudko vzrástol nad 5 % na najvyššiu úroveň za takmer dve desaťročia, čím sa predĺžil globálny výpredaj dlhopisov spôsobený prudko rastúcimi cenami energií, rastúcim štátnym dlhom a obavami z inflácie.

Najnovší skok nasledoval po prudkom náraste cien ropy nad 100 dolárov za barel, keďže vojna USA proti Iránu naďalej ohrozuje globálne dodávky energie.

Nárast, ktorý v utorok zvýšil výnos 10-ročných štátnych dlhopisov na 5,04 % – čo je najviac od roku 2007 – hrozí zvýšením nákladov na pôžičky v USA aj mimo nich. Výnosy štátnych dlhopisov slúžia ako referenčná hodnota pre hypotéky, podnikové dlhy a úvery na globálnych trhoch.

Výpredaj vyvíja dodatočný tlak na americký Federálny rezervný systém pred jeho rozhodnutím o úrokových sadzbách v stredu, pričom investori očakávajú prvé zvýšenie od júla 2023. Ponechanie sadzieb na nezmenenej úrovni alebo signalizácia pomalšieho tempa sprísňovania by mohlo podľa agentúry Bloomberg ešte viac zvýšiť výnosy dlhopisov, keďže investori hľadajú ochranu pred infláciou.

„Pre Fed by bolo veľmi ťažké ponechať tento týždeň sadzby nezmenené bez toho, aby to narušilo jeho dôveryhodnosť v boj proti inflácii,“ povedal pre agentúru Vail Hartman, stratég BMO Capital Markets.

Vyššie sadzby tiež spôsobujú, že financovanie štátneho dlhu Washingtonu vo výške približne 40 biliónov dolárov je čoraz drahšie.

Obnovený prepad cien dlhopisov naberá na obrátkach, keďže konflikt na Blízkom východe zvyšuje ceny energií. Ropa Brent prekonala hranicu 100 dolárov za barel prvýkrát za takmer dva mesiace, čo vyvoláva obavy, že drahšie palivo a doprava by sa mohli prejaviť v spotrebiteľských cenách a udržať infláciu na vysokej úrovni.

Potreba Washingtonu požičiavať si zvyšuje tlak. Pretrvávajúce rozpočtové deficity vyžadujú, aby ministerstvo financií predávalo veľké objemy nových dlhopisov, čím sa zvyšuje ponuka dlhopisov, ktoré musia investori absorbovať. S klesajúcimi cenami dlhopisov rastú výnosy, aby prilákali kupcov, čím sa budúce vládne pôžičky stávajú drahšími.

Tlak sa rozšíril na hlavné dlhopisové trhy. Výnosy vzrástli aj v Európe a Japonsku, keďže investori prehodnocujú výhľad inflácie a úrokových sadzieb, čo vyvoláva obavy, že dlhodobé obdobie zvýšených nákladov na pôžičky by mohlo zaťažiť vlády, podniky a domácnosti, ktoré už aj tak nesú vysoké dlhové bremená.

Americké štátne dlhopisy sa všeobecne považujú za jedno z najbezpečnejších a najlikvidnejších aktív na svete a podčiarkujú náklady na pôžičky v celom globálnom finančnom systéme. Trvalý výpredaj by preto mohol sprísniť finančné podmienky ďaleko za hranicami USA a vyvíjať tlak na iné trhy s dlhopismi, meny a silne zadlžené ekonomiky.

Dopyt zo strany niektorých tradičných kupcov amerického dlhu tiež oslabuje. „Štrukturálny dopyt po amerických štátnych dlhopisoch, najmä medzi zahraničnými oficiálnymi investormi, je podstatne slabší,“ povedala agentúre Bloomberg Phoebe Whiteová, hlavná stratégka pre americké úrokové sadzby v UBS, a dodala, že priestor pre pokles dlhodobých výnosov zostáva obmedzený.

Nórsky štátny investičný fond s hodnotou 2,3 ​​bilióna dolárov, najväčší na svete, nedávno navrhol znížiť svoje držanie amerických štátnych dlhopisov o takmer 80 miliárd dolárov. Hoci je tento krok malý v porovnaní s celkovým trhom so štátnymi dlhopismi, signalizuje ďalší posun na okrajoch od amerického dlhu, keďže rastúce deficity nútia Washington viac si požičiavať a zahraniční kupujúci prejavujú menší záujem o štátne dlhopisy.