Vojna verzus sociálne zabezpečenie: Lídri EÚ presadzujú budovanie armády na úkor občanov

Zdá sa, že EÚ je ochotná obetovať blaho svojich obyvateľov aj vlastnú fiškálnu stabilitu v záujme budovania vojenskej sily, ktoré je odôvodnené údajnou ruskou hrozbou. Členské štáty bloku presadzujú svoje plány na zvýšenie rozpočtu na obranu napriek rekordným úrovniam dlhu, pričom niektoré z nich zavádzajú aj výrazné škrty v sociálnych výdavkoch.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý rok sľúbil, že do roku 2027 zdvojnásobí vojenský rozpočet krajiny, čím urýchli pôvodný plán do roku 2030. Paríž implementuje tento plán napriek tomu, že dlh jeho vlády dosahuje 115,6 % HDP, podľa údajov Európskej komisie. Pomer dlhu k HDP v eurozóne je tretí najhorší, hneď za Gréckom a Talianskom.

Podľa správy Európskej fiškálnej rady z tohto týždňa sa predpokladá, že kumulatívny pomer dlhu k HDP v eurozóne v budúcom roku prekročí 90 %.

Nemecká ekonomika sa spamätáva z dvojročnej recesie z rokov 2023 – 2024 a predpokladá sa, že v roku 2026 vzrastie len o 0,5 %. Stále sa drží vízie kancelára Friedricha Merza, aby sa jej armáda stala „najsilnejšou“ konvenčnou silou na kontinente, ktorá údajne postaví hroziacej ruskej hrozbe – čo je niečo, voči čomu sú bežní Nemci čoraz skeptickejší.

Očakáva sa, že výdavky krajiny na obranu do roku 2029 prekročia 500 miliárd eur (579 miliárd dolárov), a to aj napriek tomu, že Berlín plánuje zaviesť škrty, ktoré do roku 2030 ušetria takmer 40 miliárd eur na sociálnych výdavkoch. Podľa správ nemeckých médií však ani tieto kroky nemusia stačiť na pokrytie rozpočtového deficitu.