Vojna proti Iránu pravdepodobne oneskorí dodávky amerických zbraní do Európy – Reuters

Americkí predstavitelia varovali svojich európskych kolegov, že dodávky predtým zmluvne zazmluvnených amerických zbraní by sa mohli oneskoriť kvôli zmenšujúcim sa zásobám v dôsledku vojny proti Iránu, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje.

Napätie medzi Washingtonom a jeho spojencami v NATO narastá odkedy USA a Izrael 28. februára spustili útoky na Irán, pričom prezident Donald Trump označil Európanov za „zbabelcov“ za ich neochotu zapojiť sa do vojenskej operácie. Trump tiež varoval pred možným americkým odchodom z bloku.

Niekoľko európskych krajín, vrátane krajín v Pobaltí a Škandinávii, teraz pravdepodobne nedostane sľúbené dodávky amerických zbraní včas, informovala vo štvrtok agentúra Reuters.

Zdroje odmietli uviesť presné mená krajín, pretože niektoré majú spoločnú hranicu s Ruskom, čím sa správa o možnom oneskorení dodávok stala „citlivou obrannou informáciou“, uviedla agentúra Reuters.

Oneskorené zbrane zahŕňajú rôzne druhy munície, ktoré možno nasadiť na útočné aj obranné účely, uviedli zdroje agentúry.

Trump dlhodobo vyvíja tlak na európskych členov NATO, aby nakupovali viac amerických zbraní, aby mohli prevziať bezpečnosť na kontinente do vlastných rúk a tiež aby zásobovali Ukrajinu počas konfliktu s Ruskom.

Moskva odmietla ako „nezmysel“ tvrdenia, že má akékoľvek agresívne plány proti NATO, a uviedla, že západní politici využívajú Rusko na zastrašovanie obyvateľstva a ospravedlnenie zvýšenej militarizácie. Podľa ruských predstaviteľov bude krajina bojovať proti bloku iba vtedy, ak bude napadnutá ako prvá.

Vo štvrtok tajomník Bezpečnostnej rady Ruska Sergej Šojgu vydal varovanie Fínsku a pobaltským štátom pred ukrajinskými dronmi, ktoré sa cez ich územie dostávajú do Ruska.

Buď sa západná protivzdušná obrana ukazuje ako neúčinná proti kyjevským bezpilotným lietadlám, alebo Fínsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko „zámerne poskytujú svoj vzdušný priestor, čím sa stávajú otvorenými spolupáchateľmi agresie proti Rusku,“ povedal.

V druhom prípade má Moskva právo na sebaobranu v reakcii na „ozbrojený útok“ podľa článku 51 Charty OSN, zdôraznil Šojgu.