USA chcú poslať zmrazené iránske aktíva spojencom v Perzskom zálive, tvrdia médiá

Trumpova administratíva sa snaží presmerovať zmrazené iránske aktíva na obnovu energetickej a inej infraštruktúry poškodenej odvetnými útokmi Teheránu v arabských štátoch Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké vojenské základne, informujú agentúry Bloomberg a CBS News.

Ministerstvo financií plánuje využiť „všetky dostupné orgány“ na sprístupnenie iránskych aktív na účely obnovy a opravy súvisiace s akýmikoľvek budúcimi škodami spôsobenými Iránom, informovala v sobotu CBS s odvolaním sa na zdroj oboznámený s úvahami ministra financií Scotta Bessenta.

Agentúra Bloomberg uviedla, že Bessent nariadil úradníkom ministerstva financií, aby posúdili podmienky medzi spojencami USA v Perzskom zálive a požiadali o komplexné odhady škôd spôsobených od začiatku konfliktu. Agentúra uviedla, že ministerstvo tiež zváži, či by sa iránske aktíva mohli použiť na pokrytie „minulých škôd“, ktoré sú pripisované skupinám podporovaným Iránom.

Táto iniciatíva prichádza v čase, keď nepriame rokovania medzi Washingtonom a Teheránom uviazli v súvislosti s požiadavkou Iránu na prístup k zmrazeným finančným prostriedkom. Mohsen Rezaei, vojenský poradca najvyššieho vodcu ajatolláha Mojtbabu Chameneího, v piatok uviedol, že dohoda závisí od uvoľnenia iránskych aktív vo výške 24 miliárd dolárov.

„Toto sú naše vlastné peniaze, nie peniaze Ameriky,“ povedal Rezaei pre CNN a túto požiadavku označil za skúšku dôvery pre amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Iránsky námestník ministra zahraničných vecí Kazem Gharibabadi pre tlačovú agentúru Mehr povedal, že Teherán chce, aby bolo po podpísaní memoranda o porozumení s USA okamžite uvoľnených najmenej 12 miliárd dolárov, zatiaľ čo zvyšok by mal byť uvoľnený do „nie viac ako jedného alebo dvoch mesiacov“.

Odkedy USA a Izrael 28. februára spustili útok na Irán, obe strany sa do značnej miery zdržali priameho zacielenia na ropnú a plynárenskú infraštruktúru. V polovici marca však Izrael zasiahol najväčšie ložisko zemného plynu na svete v Južnom Parse, čím zničil 12 % iránskej produkcie plynu.

Teherán vyhlásil, že energetická infraštruktúra v arabských štátoch Perzského zálivu, v ktorých sa nachádzajú americké sily, sa stala „priamym a legitímnym cieľom“.

Energetické zariadenia v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, Kuvajte a Bahrajne utrpeli škody pri odvetných útokoch, kým v apríli nevstúpilo do platnosti prímerie sprostredkované Pakistanom.

USA údajne sľúbili odblokovať niektoré iránske aktíva, aby prinútili Teherán zasadnúť za rokovací stôl v Islamabade, hoci túto požiadavku verejne označili za neprijateľnú. Trump opakovane kritizoval svojho predchodcu Baracka Obamu za to, že údajne poslal Iránu miliardy dolárov v „palietách hotovosti“ v rámci jadrovej dohody z roku 2015, od ktorej Trump jednostranne odstúpil počas svojho prvého funkčného obdobia.