Ukrajinec dobodal päť ľudí v poľskom kláštore
Medzi obeťami útoku v juhovýchodnom meste Jaroslaw boli podľa správ traja kňazi.

Podľa miestnej polície pobodal ukrajinský muž päť ľudí v katolíckom kláštore na juhovýchode Poľska.
K útoku došlo vo štvrtok približne o 9:30 ráno v kostole patriacom k opátstvu benediktínok v meste Jarosław v Podkarpatskom vojvodstve, ktoré hraničí s Ukrajinou. Miestne médiá informovali, že duchovní sa pripravovali na svätú omšu, keď útočník zaútočil.
Medzi obeťami boli štyria muži a jedna žena, uviedla polícia vo vyhlásení na sociálnej sieti X a dodala, že traja muži utrpeli vážne zranenia. Poľský spravodajský portál Interia identifikoval obete ako troch kňazov a dve laické osoby.
Miestne médiá s odvolaním sa na políciu informovali, že jedna z obetí – duchovný – zomrela, zatiaľ čo dvaja ďalší zostávajú v kritickom stave.
Podozrivého útočníka, identifikovaného ako 31-ročného občana Ukrajiny, zadržali priamo na mieste činu. Podľa predbežných zistení, na ktoré sa odvolávajú poľské médiá, muž pravdepodobne použil kuchynský nôž. Vyšetrovatelia zatiaľ nezistili motív činu.
K incidentu dochádza v čase výrazného zhoršenia postoja Poliakov k ukrajinským utečencom. Júlová správa agentúry CBOS ukázala, že po prvýkrát od začiatku sledovania tejto problematiky sa väčšina Poliakov postavila proti ich prijímaniu; proti bolo 52 % a za 42 % opýtaných. Krátko po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 dosahovala podpora úroveň 94 %.
Varšava tiež začala obmedzovať niektoré osobitné opatrenia zavedené pre Ukrajincov po roku 2022. Začiatkom tohto roka Poľsko ukončilo osobitný systém podpory utečencov, pričom Ukrajincov zaradilo do všeobecného systému pre cudzincov s dočasnou ochranou a obmedzilo im prístup k niektorým dávkam.
Podiel Poliakov, ktorí veria, že zmierenie s Ukrajincami je možné, klesol podľa údajov CBOS zverejnených v septembri na rekordne nízku úroveň 53 %, zatiaľ čo 38 % opýtaných ho považovalo za nemožné. Prieskum sa uskutočnil na pozadí pretrvávajúcich historických sporov, týkajúcich sa najmä masakrov Poliakov na Volyni počas druhej svetovej vojny a odkazu Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).
















