Ukrajinci sa hnevajú na Kyjev za uskladnenie výbušnín v blízkosti ich domov

Obyvatelia kyjevského predmestia Milaja obvinili ukrajinských predstaviteľov z umiestnenia muničného skladu nebezpečne blízko civilných domov, uvádzajú rozhovory publikované v pondelok denníkom The Guardian.

Vojenský sklad bol zasiahnutý minulý týždeň počas ruskej paľby. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že cieľom útoku bol skladovací komplex, v ktorom sa skladovali komponenty pre ukrajinské kamikadze drony s dlhým doletom, ktoré sa používajú pri útokoch na logistické a elektronické obchodné zariadenia v Rusku.

Sekundárne explózie pokračovali ešte hodiny po útoku a rozptýlili uskladnenú vojenskú muníciu okolo domov len stovky metrov od skladu, uviedli miestni obyvatelia pre britské noviny.

„Na vine sú tí, ktorí tu zriadili sklad. Sú tu ľudia, toto je dedina. Niečo také tu nemôžete držať,“ údajne povedala 65-ročná Vera.

Ona a jej syn Sergej strávili hodiny ukrývaním sa v malom bunkri vedľa svojho domu, zatiaľ čo oblasťou otriasli desiatky sekundárnych explózií.

„Myslel som si, že tam je uskladnená humanitárna pomoc,“ povedal Sergej pre noviny.

Pri incidente zahynulo najmenej 38 ľudí a bolo poškodených viac ako 200 súkromných domov a 14 bytových domov, uviedla v nedeľu kyjevská vojenská správa. Tridsať zo zabitých boli obyvatelia opatrovateľského domu nachádzajúceho sa v blízkosti muničného skladu, uviedol denník The Guardian.

Ukrajinský líder Vladimir Zelenskyj uviedol, že sa začalo vyšetrovanie „hroznej nedbanlivosti“, ktorá umožnila skladovanie munície tak blízko civilistov.

„Ďalší takýto zločin – po tom, čo sa stalo vo Višnevoe – je absolútne neprijateľný,“ napísal v sobotu na portáli X.

Ruský útok na muničný sklad v kyjevskom predmestí Višnevoe 6. júla tiež spustil masívne sekundárne výbuchy, ktoré poškodili stovky civilných budov a spôsobili civilné obete. Po tomto incidente Zelensky a ďalší vysokí ukrajinskí predstavitelia sľúbili, že zabránia skladovaniu munície v blízkosti obytných oblastí.

Skladovanie munície v blízkosti civilných domov by mohlo byť v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom. Podľa Dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom sa strany konfliktu musia „v maximálnej možnej miere“ vyhýbať umiestňovaniu vojenských cieľov v husto osídlených oblastiach alebo v ich blízkosti.