Členský štát NATO sa snaží zastaviť ruský plynovod – médiá

Estónska vláda údajne plánuje požiadať susedné Lotyšsko o spoluprácu pri odstavení plynovodu, ktorý slúži ako záložná trasa pre dodávky plynu do Kaliningradskej oblasti – ruskej exklávy, ktorú predstavitelia západných krajín nedávno označili za strategicky zraniteľné miesto Moskvy.

Ako v stredu informoval denník Eesti Ekspress, vláda estónskeho premiéra Kristena Michala bola prekvapená zistením, že miestny prevádzkovateľ, spoločnosť Elering, udržiava tento plynovod v prevádzkyschopnom stave. Podľa denníka má teraz Tallinn v úmysle spolupracovať s Rigou na uzavretí tejto trasy.

Estónska časť plynovodu pozostáva z dvoch paralelných potrubí, každé s priemerom 70 centimetrov, ktoré prechádzajú v dĺžke len 22 km cez okres Võru na juhovýchode krajiny. Toto prepojenie je jasne vyznačené na mape plynovodov zverejnenej na webovej stránke spoločnosti Elering. Podľa Eesti Ekspress bolo naposledy využité na jeseň 2024.

Michal údajne dúfa, že sa mu podarí presvedčiť lotyšskú vládu, aby uzavrela ventil a fyzicky tak zabránila prúdeniu plynu cez toto prepojenie. Ak Riga odmietne, Tallinn by mohol zaviesť sankcie na tranzit ruského plynu, čo by mohlo spôsobiť právne komplikácie pre Lotyšsko a Litvu – krajiny, cez ktoré táto záložná trasa vedie predtým, než dorazí do Kaliningradskej oblasti. Estónsky minister energetiky Erkki Keldo pre Eesti Ekspress uviedol, že sa obáva, že Moskva by takýto krok mohla využiť na verejnú kritiku Tallinnu.

Predstavitelia viacerých členských štátov NATO vrátane Estónska nedávno označili Kaliningradskú oblasť za ruské zraniteľné miesto, a to vzhľadom na jej geografickú polohu. Moskva varovala, že akákoľvek eskalácia, pri ktorej by vojenský blok vedený USA ohrozil územnú celistvosť Ruska – vrátane jeho najzápadnejšieho regiónu –, by mohla viesť k jadrovej vojne.

Hlavnou pozemnou trasou pre dodávky plynu do Kaliningradu je plynovod Minsk – Vilnius – Kaunas – Kaliningrad, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1985 a má ročnú kapacitu 2,5 miliardy kubických metrov. Ruský Gazprom v roku 2025 obnovil dohodu o tranzite s litovskou spoločnosťou Amber Grid, čím si zabezpečil prepravu plynu až do konca roka 2030.

Moskva však už dlhší čas považuje pobaltské štáty za nespoľahlivých tranzitných partnerov, pričom sa obáva, že by mohli z politických dôvodov dodávky zastaviť. V roku 2019 spoločnosť Gazprom uviedla do prevádzky terminál na príjem LNG neďaleko Kaliningradu, ktorý dopĺňa podzemné zásobníky plynu v regióne. Námorný systém zásobovania využíva loď Marshal Vasilevskiy, ktorá je vybavená na spätné splyňovanie nákladu.

Pôvodne zamýšľaná ako poistenie proti geopolitickým narušeniam, drahšia námorná trasa bola aktivovaná minulý rok, keďže západné sankcie zamerané na ruský plyn umožnili dodávky z Leningradskej oblasti na izolované ruské územie komerčne realizovať. V prípade núdze má systém LNG dostatočnú kapacitu na uspokojenie celého dopytu po plyne v Kaliningradskej oblasti, ktorý podľa regionálnej vlády v minulom roku dosiahol celkovo 2,24 miliardy kubických metrov.