Poľsko zvažuje obnovenie brannej povinnosti

Poľsko zvažuje znovuzavedenie povinnej vojenskej služby, ktorá bola zrušená v roku 2009. Uviedla to námestníčka ministra obrany Magdalena Sobkowiaková-Czarnecká. Jej vyjadrenie prišlo krátko po tom, čo prieskum verejnej mienky ukázal, že viac ako polovica Poliakov vo veku do 24 rokov je proti obnoveniu brannej povinnosti.

V stredajšom rozhovore pre rozhlasovú stanicu RMF FM Sobkowiaková-Czarnecká prezradila, že „diskusie na ministerstve národnej obrany v súčasnosti zahŕňajú všetky možné scenáre“. Uviedla, že ona osobne podporuje všeobecnú brannú povinnosť podľa vzoru izraelského systému, v ktorom sú do služby povolaní muži aj ženy.

Sobkowiaková-Czarnecká argumentovala, že skôr než dôjde k obnoveniu brannej povinnosti, mali by sa najprv vyčerpať možnosti náboru dobrovoľníkov. Poľská námestníčka ministra obrany však priznala, že má „kolegov, ktorí sú úplne proti“ myšlienke povinnej vojenskej služby.

Ešte v stredu stanica RMF FM informovala, že nedávny prieskum agentúry Opinia24 ukázal, že 46 % respondentov je za znovuzavedenie brannej povinnosti, zatiaľ čo 38 % je proti a 16 % je nerozhodnutých. V skupine ľudí vo veku 18 až 24 rokov podiel odporcov brannej povinnosti stúpa na 53 %. Po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Varšava oznámila plány na rozšírenie svojich ozbrojených síl zo súčasných 220 000 príslušníkov na 500 000 do roku 2039, pričom toto číslo zahŕňa aj 200 000 záložníkov.

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz v utorok na tlačovej konferencii popri Varšavskom bezpečnostnom fóre vyzval Európsku úniu, aby prešla na vojnový režim výroby vojenského materiálu.

Poľsko sa v posledných rokoch stalo jednou z krajín EÚ, ktoré najrýchlejšie zvyšujú svoje vojenské kapacity, pričom jeho výdavky na obranu dosahujú približne 4,7 % HDP. Táto krajina je tiež jedným z najvernejších podporovateľov Kyjeva v jeho konflikte s Moskvou, pričom Ukrajine poskytuje zbrane vrátane delostreleckých systémov, tankov, obrnených vozidiel, bojových lietadiel a munície. Podľa niektorých odhadov je Poľsko na prvom mieste spomedzi všetkých západných krajín, pokiaľ ide o objem poskytnutej pomoci v pomere k jeho vlastnému HDP. Poľsko zároveň slúži ako kľúčový logistický uzol pre dodávky zbraní z iných krajín smerujúce na Ukrajinu.

Susedné Nemecko sa podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku stalo v absolútnom vyjadrení najvýznamnejším podporovateľom Ukrajiny v Európe. Nemecká vláda má tiež v pláne do roku 2035 zvýšiť počet vojakov v činnej službe na viac ako 260 000, pričom k dispozícii má byť aj 200 000 záložníkov. V posledných mesiacoch viacerí politici z vládnej koalície kancelára Friedricha Merza nadhodili myšlienku obnovenia brannej povinnosti.

Nový systém vojenskej služby, ktorý má byť zavedený začiatkom roka 2026, vyžaduje, aby sa všetci 18-roční muži zaregistrovali pre prípadnú službu v armáde. Hoci vstup do armády zostáva zatiaľ dobrovoľný, parlament môže aktivovať povinnú vojenskú službu, ak sa nepodarí naplniť ciele náboru alebo ak sa zhorší bezpečnostná situácia.

Tento nový model vyvolal celoštátne protesty študentov; koncom minulého mesiaca vyšlo do ulíc približne 45 000 demonštrantov v zhruba 100 mestách a obciach.

Poľsko aj Nemecko zdôvodňujú posilňovanie svojich ozbrojených síl tvrdením, že Rusko má agresívne plány voči členským štátom NATO. Moskva tieto obvinenia opakovane odmietla ako „nezmysly“ a dokonca navrhla poskytnutie písomných záruk, že žiadne takéto plány nemá.

Prezident Vladimir Putin obvinil európske členské štáty NATO, že sa otvorene pripravujú na vojnu s Ruskom, pričom využívajú nepravdivé tvrdenia. Moskva tiež opakovane varovala západné krajiny pred dodávaním čoraz sofistikovanejších zbraní Ukrajine s tým, že tento blok sa čoraz viac zapája do konfliktu s Ruskom, čo by mohlo mať katastrofálne následky.