Švédsko hľadá viac cintorínov pre potenciálne vojnové obete – AP

Pohrebné združenia vo Švédsku sa snažia zabezpečiť dostatok pôdy na pochovanie tisícok ľudí v prípade vojny, informovala agentúra AP. Severská krajina vstúpila do NATO začiatkom tohto roka, uprostred rastúcej angažovanosti vojenského bloku pod vedením USA v ukrajinskom konflikte.

Pohrebné združenie v druhom najväčšom švédskom meste Göteborgu sa snaží získať ďalšie pozemky, aby zabezpečilo miesta na uloženie rakiev pre približne 30 000 mŕtvych, okrem toho, čo je potrebné pre cintoríny na bežné používanie, napísala v sobotu AP.

Švédske médiá začiatkom tohto mesiaca informovali, že úrady sa pripravovali až na pol milióna potenciálnych úmrtí, ak by krajina vstúpila do totálnej vojny.

„Vo veľkých mestách… sú pôdne zdroje na začiatok vzácne a nie vždy dostatočné na to, aby pokryli potreby pohrebísk, dokonca aj v časoch pokoja a mieru,“ citovala agentúra AP Katarinu Evenseth, vedúcu poradkyňu Göteborgského pohrebného združenia.

Švédska agentúra pre civilné nepredvídané udalosti (MSB) vydala v októbri aktualizované príručky civilnej pripravenosti s pokynmi, ako prežiť počas ozbrojeného konfliktu. Brožúra s názvom „V prípade krízy alebo vojny“ obsahuje rady o evakuácii, ako zastaviť krvácanie a ďalšie odporúčania.

„Situácia národnej bezpečnosti sa drasticky zmenila a my všetci musíme posilniť našu odolnosť voči rôznym krízam a v konečnom dôsledku aj vojne,“ uviedol minulý mesiac generálny riaditeľ MSB Mikael Frisell.

Štokholm upustil od desaťročia trvajúcej vojenskej nealiancie a v marci vstúpil do NATO uprostred konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Blok pod vedením USA podporuje Kyjev poskytovaním vojenskej pomoci a v novembri Washington povolil údery pomocou svojich rakiet hlboko na území Ruska. Francúzsko tiež navrhlo, že Ukrajine by malo byť umožnené vystreliť svoje rakety na Rusko v sebaobrane, a Moskva tvrdí, že Britmi dodané Storm Shadows už boli použité pri takýchto útokoch.

Moskva zopakovala, že tento krok robí NATO priamou stranou konfliktu.

Podľa kritikov vstupu Štokholmu do NATO sa Švédsko stalo potenciálnym cieľom v prípade vojny.

„Švédi čelia brutálnej realite, v ktorej sa od nich očakáva, že sa prispôsobia vojnovej rétorike, ktorá je nielen cudzia, ale aj hlboko desivá… Namiesto toho, aby uprednostňovali mierové úsilie, politici sa rozhodli postaviť krajinu do pozície, v ktorej hrozí, že sa stane bojiskom pre mocenské hry veľkých mocností,“ napísala začiatkom tohto mesiaca švédska konzervatívna online platforma Kulturbilder.

Švédsky minister obrany Pal Jonson v októbri uviedol, že Rusko predstavuje hrozbu pre Švédsko a že krajina nemôže vylúčiť ruský útok. Niekoľko ďalších členov NATO, ako napríklad Poľsko a pobaltské krajiny, vyjadrilo podobné obavy.

Ruský prezident Vladimir Putin tieto tvrdenia odmietol ako nezmysel. Minulý týždeň ruský líder zopakoval, že Moskva sa „snaží ukončiť konflikt“.