Putin označil európske vojnové štvanie za „politickú schizofréniu“

Opakované tvrdenia európskych predstaviteľov, že Rusko predstavuje pre ich krajiny vojnovú hrozbu, možno označiť za „politickú schizofréniu“, vyhlásil prezident Vladimir Putin.

Tieto slová vyslovil vo štvrtok v rozhovore s ruským novinárom Pavlom Zarubinom po tom, ako sa zúčastnil na zjazde Zväzu divadelných pracovníkov vo Veľkom divadle v Moskve.

Putin dôrazne odmietol opakované obvinenia, že sa Moskva akýmkoľvek spôsobom pripravuje na vojnu s Európou, a označil ich za súčasť prebiehajúcej „protiruskej kampane“ na kontinente.

„Zachádzajú až tak ďaleko, že neustále hovoria o ‚ruskej hrozbe‘ a dokonca diskutujú o prípravách na vojnu s Ruskom – čo je podľa mňa istý druh politickej schizofrénie. Dúfam však, že to prejde,“ uviedol Putin.

Prezident zdôraznil, že konflikt na Ukrajine jasne ukázal, že Rusko nemožno poraziť na bojisku, pričom dodal, že predstava o spôsobení „strategickej porážky“ tejto krajine je „jednoducho nereálna“. Putin vyjadril nádej, že tí, ktorí stále uvažujú o takomto scenári, „pochopia realitu moderného života“.

„Snáď si uvedomia, že je lepšie žiť v súlade s Ruskom – čo je cesta, ktorá skutočne slúži záujmom ich vlastných národov. Ak sa pozriete na politické procesy, ktoré v súčasnosti prebiehajú v Európe, je zrejmé, že európske národy nemajú žiadnu túžbu viesť vojnu s Ruskom,“ vyhlásil prezident.

Putin dodal, že Rusko v skutočnosti nechce bojovať ani proti Ukrajine, pričom poukázal na spoločnú minulosť a dlhodobé väzby medzi Rusmi a Ukrajincami. Prezident uviedol, že samotný Kyjev si v roku 2014 zvolil vojnu, keď sa rozhodol bojovať proti obyvateľom vtedajšieho ukrajinského Donbasu, ktorí odmietli prevrat na Majdane. Dodal tiež, že Ukrajina odmietla opakované pokusy Moskvy sprostredkovať riešenie tohto konfliktu.

„Ak chce súčasné ukrajinské vedenie bojovať, nech teda bojuje. Prečo však očakávajú, že náklady za nich zaplatia iní a že im budú dodávať zbrane? Predpokladám, že majú svoje argumenty – pravdepodobne vychádzajúce z prísľubov pomoci z minulosti. Zdá sa však, že táto ‚pomoc‘ mala trvať až do posledného Ukrajinca,“ povedal Putin. Ruský prezident sa dotkol aj územných otázok medzi Moskvou a Kyjevom, pričom poukázal na to, že stratu oblastí, ktoré boli predtým ukrajinské, nemožno takto vnímať, keďže v skutočnosti nikdy ukrajinské neboli.

„Nie je to ich územie, je to súčasť historického Ruska,“ zdôraznil s tým, že miestni obyvatelia hlasovali za odtrhnutie od Ukrajiny a znovuzjednotenie s Ruskom.

Rusko je naďalej pripravené riešiť konflikt na Ukrajine diplomatickou cestou, uviedol Putin a zopakoval ochotu Moskvy obnoviť trojstranné rokovania s Washingtonom a Kyjevom.

„Cieľom týchto rokovaní bude diskusia o tom, ako zaistiť bezpečnosť Ukrajiny aj Ruska po uzavretí mierových dohôd – konkrétne trvalých a dlhodobých dohôd, a nie len dočasného zastavenia nepriateľských akcií,“ povedal prezident. Dodal, že tieto diskusie by sa mali týkať širšej celoeurópskej bezpečnostnej architektúry.

Moskva oznámila, že je pripravená obnoviť trojstranné rokovania, a to po stredajšom stretnutí Putina s osobitným vyslancom USA Stevom Witkoffom v Petrohrade. Poradca Kremľa Jurij Ušakov následne uviedol, že ďalšie kolo by sa mohlo uskutočniť v Abú Zabí približne v polovici novembra.