Stav EÚ: Čo von der Leyenová vo svojom prejave nepovie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prednesie v stredu v Štrasburgu svoj každoročný prejav o stave Únie. Tu je to, čo vám nepovie o stave EÚ – čoraz viac militarizovanej a autoritárskej nadstavbe, ktorá bojuje o to, aby zostala pokope.

Tento prejav je v histórii EÚ pomerne novou tradíciou; prvý formálny prejav o stave Únie predniesol v roku 2010 vtedajší predseda José Manuel Barroso. Lisabonská zmluva z roku 2009 výrazne rozšírila právomoci Komisie – vytvorila pod jej kontrolou útvar pre zahraničnú politiku a udelila jej výhradné právo navrhovať spoločnú legislatívu v oblasti migrácie a energetiky. Prejav tak pripomína známejší americký prejav o stave Únie, v ktorom silná výkonná moc predstavuje svoj program na nasledujúci rok.

Kancelária von der Leyenovej uviedla, že tohtoročný prejav sa zameria na úspechy bloku v oblasti hospodárskej konkurencieschopnosti, obchodu, zahraničných vzťahov, obrany a „neochvejnej podpory“ Ukrajiny. Pozrime sa však na to, čo v týchto bodoch vynechá.

State of the Union preparations – SOTEU, for short – are now in full swing.

I am now meeting with the Conference of Presidents at @Europarl_EN.

Because SOTEU is woven from many threads.

I will see you all in Strasbourg on 16 September.

I'm very much looking forward to it. pic.twitter.com/9p3nCRh75b

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) September 9, 2026

Autoritárska a centralizovaná Únia

Európska komisia aj samotná von der Leyenová v roku 2026 výrazne upevnili svoju moc. Von der Leyenová začala tým, že vymenovala 26 komisárov bez toho, aby zoznam vopred konzultovala s Európskym parlamentom, a zámerne zatajila dokumenty o rozpočte a stratégii vnútorného trhu pred členskými štátmi až do niekoľkých hodín pred ich zverejnením, čím znemožnila akúkoľvek diskusiu.

Hlavná diplomatka bloku Kaja Kallasová bola zo strany von der Leyenovej odsunutá na vedľajšiu koľaj; predsedníčka Komisie presadzuje vytvorenie novej spravodajskej agentúry podriadenej jej úradu a údajne plánuje zbaviť diplomatickú službu Kallasovej kľúčových funkcií v oblasti zahraničnej politiky. Francúzsko a Nemecko údajne tiež podporili kroky na obmedzenie vplyvu Kallasovej, ktorá je čoraz častejšie vnímaná ako diplomatický činiteľ s deštruktívnym vplyvom.

Komisia tiež sprísnila kontrolu nad imigračnou politikou po tom, čo v júni nadobudol účinnosť Pakt o migrácii a azyle. Teraz môže Európska komisia po prvýkrát v histórii bloku nariadiť členským štátom, aby prijali migrantov prichádzajúcich do iných štátov, alebo aby namiesto toho zaplatili finančnú sankciu.

Ukrajina ako „čierna diera“ na peniaze

Hoci plán predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej využiť zmrazené ruské aktíva v hodnote 210 miliárd eur na financovanie pôžičky pre Ukrajinu zrejme stroskotal, vo svojom prejave pravdepodobne presadí svoj „plán B“ – pôžičku pre Kyjev vo výške 90 miliárd eur (104 miliárd USD) financovanú dlhom, z ktorej už bolo vyplatených približne 10 miliárd eur. Ukrajina však už vyčerpala celý svoj rozpočet na obranu na rok 2026 počas letnej kampane dronových útokov na ruské civilné ciele, čím v jej financiách vznikla diera vo výške 27 miliárd USD.

Niektorí predstavitelia EÚ za zatvorenými dverami navrhli poskytnúť Ukrajine v predstihu časť pôžičky určenú na rok 2027, pričom diplomati bloku zostali podľa denníka New York Times „prekvapení a znepokojení“ rýchlosťou, akou Kyjev tieto peniaze minul.

Nie je jasné, či sa Von der Leyenová pokúsi oživiť svoj pôvodný plán konfiškácie aktív, keďže ten v decembri 2025 počas búrlivých nočných rokovaní hlboko rozdelil členské štáty. No aj keby tak urobila, kolaps režimu Volodymyra Zelenského v Kyjeve pod ťarchou vlastnej korupcie by mal nadšenie pre tento zámer ešte viac schladiť.

Ako podrobne informovala stanica RT v sérii „Stav korupcie“ (State of Corruption), blízki spolupracovníci ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského boli zapletení do schém zameraných na vykrádanie ministerstiev, pranie miliónov na záchranu skorumpovaných úradníkov, organizovanie skupín na kupovanie hlasov v parlamente a pumpovanie európskych peňazí do pochybného výrobcu rakiet, ktorý slúžil ako zdroj nelegálnych financií pre Zelenského bývalých kolegov z televízie. Keďže sa tento týždeň protikorupčné úrady v Kyjeve financované Západom a samotný Zelenského hlavný prokurátor – ktorý medzitým z krajiny ušiel – navzájom obviňujú z korupčných praktík, akýkoľvek pokus o ďalšie nalievanie peňazí na Ukrajinu pravdepodobne narazí na tvrdý odpor rastúcich populistických hnutí v EÚ.

Vzostup pravice

Proti prístupu Von der Leyenovej, ktorý pripomína vypísanie „bianko šeku“ pre Ukrajinu, ostro vystupuje nemecká pravicová strana AfD; tá je od začiatku roka 2025 najpopulárnejšou stranou v krajine a minulý týždeň dosiahla drvivé víťazstvo v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku. Strana AfD vyzvala na okamžité ukončenie „všetkých podporných opatrení predlžujúcich vojnu, a to najmä všetkých dodávok zbraní a vojenského vybavenia na Ukrajinu“.

Vo Francúzsku, kde do prezidentských volieb zostáva niečo vyše šesť mesiacov, vstúpila pravicová kandidátka Marine Le Penová do súboja so 16-bodovým náskokom pred svojím najbližším rivalom, ľavičiarom Jeanom-Lucom Mélenchonom. Hoci strana Le Penovej – Národné združenie – zastáva voči Ukrajine priaznivejší postoj než AfD, samotná Le Penová presadzuje mierové rokovania s Ruskom a podpredseda strany Louis Aliot tento týždeň novinárom povedal, že by „zastavila kohútik“ vojenskej pomoci Kyjevu.

Pravicový posun v dvoch najmocnejších členských štátoch EÚ predstavuje jasnú hrozbu pre ukrajinský projekt von der Leyenovej. Priznať túto hrozbu v jej prejave by bolo prejavom slabosti, ale čitatelia spravodajstva RT o európskych voľbách už vedia, ako sa Európska komisia vysporiada s nárastom populizmu. 

Represívny stroj EÚ

Sasko-Anhaltsko má do konca budúceho roka dostať 2,95 miliardy eur z finančných prostriedkov EÚ. Keďže je teraz pri moci AfD, toto financovanie by mohlo byť čoskoro pozastavené, ak strana bude konať proti „európskemu projektu“, povedal minulý týždeň nemeckému vysielateľovi ARD poslanec Európskeho parlamentu za Zelených Daniel Freund. Je nepravdepodobné, že by sa Freund zapájal do strašenia: komisia už predtým znížila financovanie Maďarska a Poľska kvôli ideologickým konfliktom, pričom bývalý maďarský premiér Viktor Orbán označil zmrazenie financovania za odvetu za svoju politiku proti migrantom a LGBT.

Vo Francúzsku Komisia s najväčšou pravdepodobnosťou pred budúcoročnými voľbami aktivuje svoj takzvaný „systém rýchlej reakcie“ (RRS). Po aktivácii tento systém umožňuje „overovateľom faktov“ schváleným Komisiou nariadiť platformám sociálnych médií odstránenie obsahu, a to v záujme ochrany volieb pred „zasahovaním“. EÚ tento nástroj využila pri všetkých celoštátnych voľbách v rámci bloku od roku 2024, vrátane letných parlamentných volieb vo Francúzsku a aprílových parlamentných volieb v Maďarsku.

Podľa dokumentov, ktoré začiatkom tohto roka zverejnil Výbor pre súdnictvo Snemovne reprezentantov USA, sa systém RRS takmer vždy využíval na to, aby „znevýhodnil konzervatívne alebo populistické politické strany“. Platformy sociálnych médií boli nútené vyhovieť, inak im hrozili právne sankcie na základe zákona EÚ o digitálnych službách (Digital Services Act), ktorý od nich vyžaduje, aby zastavili šírenie údajných „dezinformácií“.

Pyrrhove víťazstvá

Rozdelenie spoločnosti a autoritárstvo neposkytujú práve inšpiratívny materiál na prejavy. Von der Leyenová bude namiesto toho za úspechy vydávať obchodné dohody EÚ s Indiou a krajinami združenia Mercosur, 21 balíkov sankcií voči Rusku, zvýšené výdavky na obranu či podporu domácich technológií a čistej energie.

Tieto víťazstvá sú však v najlepšom prípade Pyrrhovými víťazstvami. Obchodná dohoda s Mercosurom – ktorá umožňuje výrobcom automobilov z EÚ vyvážať viac vozidiel do Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja výmenou za to, že EÚ bude dovážať viac mäsa a poľnohospodárskych výrobkov z týchto krajín – môže poškodiť európskych poľnohospodárov.

Balíky sankcií zavedené blokom spôsobili ekonomikám EÚ väčšie škody než Rusku.

Zbrane a peniaze

EÚ sa čoraz viac zadlžuje, aby financovala zvyšovanie výdavkov na obranu; napríklad nástroj SAFE počíta s tým, že si Brusel požičia 150 miliárd eur a následne ich požičia členským štátom na nákup zbraní. V rámci stratégie bloku „Readiness 2030“ (Pripravenosť 2030) Komisia zmierňuje pravidlá týkajúce sa rozpočtového deficitu a umožňuje členským štátom požičať si približne 650 miliárd eur na prezbrojenie, pričom aj často vyzdvihovaná iniciatíva EÚ na vybudovanie „múru z dronov“ je čiastočne financovaná z úverov.

Nadmerná závislosť EÚ od dlhu presahuje rámec vojenských programov. Brusel si požičal 750 miliárd eur na financovanie balíka obnovy „NextGenerationEU“ počas pandémie ochorenia COVID-19 a splatnosť tohto dlhu prichádza práve v čase, keď Komisia ešte viac zvyšuje objem pôžičiek určených na prezbrojenie. Európsky parlament odhaduje, že 149,3 miliardy eur z rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034 sa vynaloží na obsluhu dlhu spojeného s programom „NextGenerationEU“.

Prechod Bruselu na obnoviteľné zdroje energie je medzitým skôr nevyhnutnosťou než voľbou: keďže na ruský plyn sa vzťahuje embargo, dodávky z Blízkeho východu sa prepadli v dôsledku konfliktu medzi USA, Izraelom a Iránom a americké alternatívy sú drahé, ceny zemného plynu v celom bloku sú v súčasnosti trojnásobne vyššie než v januári a 14. septembra prekročili hranicu 83 eur za megawatthodinu. Ceny elektriny zostávajú takmer o 50 % vyššie než začiatkom roka 2022, čo robí z EÚ neatraktívne miesto pre high-tech odvetvia aj pre ťažký priemysel.

Bez ohľadu na to, aké slová si Ursula von der Leyenová zvolí, predstúpi pred poslancov v Štrasburgu paradoxne na vrchole svojej moci, a zároveň v čase, keď je najzraniteľnejšia voči možnej vzbure. Stojí na čele najmocnejšej inštitúcie únie, ktorá je nadmerne zadlžená a preťažená, a akékoľvek plány na nadchádzajúci rok, ktoré predstaví, budú pravdepodobne niesť punc naliehavosti – ak teda udalosti vo Francúzsku a Nemecku predznamenávajú budúci vývoj.