Štáty Perzského zálivu zaútočili na Irak uprostred klesajúcej dôvery v USA – Reuters

Saudská Arábia a Kuvajt vykonali počas vojny na Blízkom východe tajné útoky na ciele v Iraku spojené s paramilitárnymi skupinami podporovanými Iránom, informovala v stredu agentúra Reuters.

Podľa agentúry útoky predstavovali nezávislú reakciu na útoky na územie štátov Perzského zálivu uprostred slabnúcej dôvery v bezpečnostný dáždnik USA.

Kuvajt a Saudská Arábia – obe krajiny, kde sa nachádzajú významné vojenské základne USA – sa stali terčom raketových a dronov, keď Irán reagoval na americko-izraelskú kampaň spustenú koncom februára. Stovky dronov zameraných na tieto krajiny však údajne pochádzali z Iraku, vrátane dronov od Kataib Hizballáh – paramilitárnej skupiny napojenej na Teherán, ktorá pôsobí na juhu krajiny.

Saudskoarabské stíhačky zasiahli ciele milícií napojených na Irán v Iraku v období pred americko-iránskym prímerím dosiahnutým začiatkom apríla, informovala agentúra Reuters. Iracké zdroje tiež tvrdili, že z kuvajtského územia boli na pozície Kataib Hizballáh odpálené najmenej dvakrát rakety.

Saudská Arábia a Kuvajt v marci varovali Bagdad, aby obmedzil útoky proiránskych milícií, dodala agentúra Reuters. Iracké sily údajne zastavili niekoľko pokusov o útok a západne od Basry zabavili raketomet, údajne namierený na saudskoarabskú energetickú infraštruktúru.

Kuvajt trikrát predvolal irackého zástupcu kvôli cezhraničným útokom počas vojny, zatiaľ čo Saudská Arábia si minulý mesiac predvolala irackého veľvyslanca.

Ani jedna z krajín neuznala útoky na iracké ciele ani nereagovala na žiadosti o komentár.

Skoršie správy tvrdili, že Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty vykonali aj tajné útoky na samotný Irán, čo zdroje označili za odvetu „oko za oko“ za útoky na ich infraštruktúru. Ani Rijád, ani Teherán tieto operácie oficiálne neuznali. Podľa stredajšej správy Financial Times aj Katar zvažoval odvetné útoky po tom, čo Irán zasiahol jeho zariadenie Ras Laffan, ale nakoniec sa rozhodol pre diplomaciu.

Po desaťročia štáty Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) – Bahrajn, Kuvajt, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Katar a Omán – hostili americké základne a nakupovali obrovské množstvo amerických zbraní výmenou za bezpečnostné záruky. Analytici však tvrdia, že ich rastúca ochota k samostatnej odvete odráža rastúcu frustráciu z USA za to, že začali konflikt bez konzultácie alebo dlhodobej stratégie, pričom tieto krajiny vystavili iránskej odvete.

„Najzákladnejšou otázkou je otázka konzultácií. Dosahujú štáty Perzského zálivu skutočne taký druh partnerstva a bezpečnostnej podpory, aký považujú za nevyhnutný, ak sa Spojené štáty chystajú vojensky angažovať v regióne?“ povedal nedávno pre The Guardian Khaled Almezaini, docent politológie na Zayed University v Abú Zabí.

Z dlhodobého hľadiska analytici tvrdia, že konflikt vyvolal pre monarchie v Perzskom zálive nepríjemné otázky o tom, či sú americké základne – a širšia závislosť od Washingtonu – bezpečnostným prínosom alebo záväzkom.