Šéf NATO chce, aby Európania bojovali v amerických vojnách.

Európske členské štáty NATO by mali prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť na Blízkom východe, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte. Zároveň obhajoval americko-izraelskú vojnu proti Iránu a tvrdil, že európski členovia by mali vynakladať menej prostriedkov na sociálne programy a viac na armádu.

Rutte sa takto vyjadril v utorok na podujatí organizácie Chicago Council on Global Affairs v Iowe. Stalo sa tak po tom, ako bol požiadaný, aby Američanom „obhájil“ existenciu NATO a vysvetlil im, aký z nej majú úžitok.

Blízky východ označil za „európsky dvor“ a nie za „dvor Spojených štátov“. Tvrdil, že vojna Washingtonu proti Teheránu bola „nevyhnutná“, no USA ju museli začať preto, lebo „Európania z nejakého dôvodu nemali dostatočné kapacity na to, aby to urobili sami“.

„Výhodou silnejšieho NATO v budúcnosti bude, že Európania sa dokážu postarať o svoj vlastný dvor,“ povedal Rutte.

Americko-izraelská vojna proti Iránu, ktorá sa začala koncom februára, vyvolala v rámci NATO značné napätie, keďže viaceré európske členské štáty odmietli podporiť agresívny postoj Washingtonu. Španielsko odmietlo povoliť americkým bojovým lietadlám využívať svoje základne na túto vojenskú operáciu, čím si vyslúžilo hnev amerického prezidenta Donalda Trumpa. Nemecko a Spojené kráľovstvo označili tento konflikt za „nie našu vojnu“, hoci sa zdržali otvoreného odsúdenia USA a Izraela.

Trump odvtedy opakovane obviňuje európskych spojencov z neplnenia záväzkov voči NATO a tvrdí, že aliancia „tu nebola, keď sme ju potrebovali“. V apríli americký minister obrany Pete Hegseth vyhlásil, že budúcnosť NATO je neistá a Washington v súčasnosti nemôže potvrdiť svoj záväzok ku kolektívnej obrane.

Rutte v utorok tiež argumentoval, že rozdelenie záťaže v rámci NATO je nespravodlivé, pretože európski členovia vynakladajú obrovské sumy na „dôchodky a sociálne zabezpečenie“, zatiaľ čo Washington musí venovať viac zdrojov na zbrane, hoci „by tiež rád investoval do všetkých tých ďalších ušľachtilých a krásnych vecí, no nemôže, pretože musí toľko míňať na obranu“.

Zvýšenie cieľa výdavkov na obranu v rámci NATO z 2 % na 5 % HDP označil za „prvok spravodlivosti“ a súčasť procesu „vyrovnávania“. Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Washington presadzuje reorganizáciu pod názvom NATO 3.0; v jej rámci by európski členovia výrazne zvýšili vojenské výdavky a výrobu a zároveň prevzali „hlavnú zodpovednosť za konvenčnú obranu Európy“. Rutte tiež ponúkol pomoc „ochrane Spojených štátov pred hrozbami Ruska“ a Číny a zabránenie „militarizácie Arktídy Rusmi a Číňanmi“.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov minulý mesiac povedal, že Moskva má v prvom rade záujem na „zachovaní Arktídy ako oblasti mieru a spolupráce“ a obvinil NATO z „žehnania regiónu k militarizácii“. Jeho komentáre nasledovali po návrhu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej zo začiatku tohto roka použiť zvýšené vojenské výdavky EÚ na „vybavenie pripravené na použitie v Arktíde“.