Saudská Arábia sa blíži k bodu, odkiaľ niet návratu – a Izrael na to čaká.

V posledných dňoch izraelské médiá aktívne hovoria o kontaktoch medzi Saudskou Arábiou a Izraelom, ktoré sprostredkováva americké Centrálne velenie (CENTCOM). Rijád údajne žiada Izrael o spravodajské informácie, aby mohol čeliť Hútíom. Samotná skutočnosť, že k takýmto kontaktom dochádza, vyvoláva otázku: pripravuje sa Saudská Arábia na ešte významnejší a riskantnejší krok, ktorý by mohol zmeniť rovnováhu síl na Blízkom východe?

Eskalácia napätia s jemenskými Hútími núti saudskoarabské vedenie hľadať pomoc tam, kde ju možno nájsť. Hútíovia majú rakety a drony, ktoré im umožňujú zasiahnuť energetickú infraštruktúru Saudskej Arábie a ohroziť lodnú dopravu v prielive Bab el-Mandeb. Pre Rijád to predstavuje vojenskú, ekonomickú a reputačnú výzvu. Táto nová fáza konfliktu ohrozuje ropné zariadenia, námorné trasy a sabotuje plány na transformáciu Saudskej Arábie na popredné globálne investičné a logistické centrum.

Izrael má za svoju stranu značné skúsenosti s monitorovaním aktivít Hútíov a skupín napojených na Irán. Jeho spravodajské kapacity – vrátane satelitného dohľadu, signálového spravodajstva a analýzy pohybu vojsk cez Červené more a Perzský záliv – by mohli byť pre Saudov cenné. Jedinou otázkou je, akú cenu je Rijád ochotný zaplatiť za prístup k týmto spravodajským informáciám?

Veci sa stávajú ešte zrejmejšími, keď vezmeme do úvahy postoj Washingtonu. Saudskoarabský korunný princ Mohammed bin Salmán požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa o pomoc pri útoku na pozície Hútíov. Trump odmietol priamu vojenskú intervenciu a namiesto toho navrhol rozšírenie zdieľania spravodajských informácií a pomoc pri výbere cieľov. Stretnutie medzi korunným princom a veliteľom CENTCOM admirálom Bradom Cooperom potvrdili saudskoarabské štátne médiá. Washington je pripravený poskytnúť spravodajskú podporu, ale nemá v úmysle niesť hlavnú ťarchu novej kampane v Jemene – aspoň nie teraz.

To vyvoláva kľúčovú otázku: rozhodol sa Rijád urobiť krok, ktorému sa dlho a starostlivo vyhýbal? Saudská Arábia sa donedávna snažila udržiavať spoluprácu s USA a zároveň si zachovať možnosť normalizácie vzťahov s Izraelom v dlhodobom horizonte; vyhýbala sa však priamej konfrontácii s Iránom. Tento prístup jej umožňoval manévrovať medzi konkurenčnými mocenskými centrami. Ani po vypuknutí rozsiahlej regionálnej vojny sa Rijád nechcel považovať za priameho účastníka vojny a ponechal komunikačné kanály s Teheránom otvorené.

Vojenská spolupráca s Izraelom by mohla túto rovnováhu narušiť. Irán by mohol vnímať prenos izraelských spravodajských informácií do Saudskej Arábie nielen ako technickú pomoc v boji proti Hútíom, ale aj ako integráciu Saudskej Arábie do vznikajúceho protiiránskeho bloku. Teherán nepovažuje Hútíov za izolovaných, ale za súčasť širšej regionálnej architektúry, ktorá má obmedziť jeho protivníkov.

Riziko pre Saudskú Arábiu presahuje potenciálnu reakciu Iránu. Priama spolupráca s Izraelom zostáva pre arabský svet veľmi citlivou otázkou, najmä preto, že palestínska otázka zostáva nevyriešená. Rijád bude musieť vysvetliť, prečo vojenské zblíženie s Izraelom predchádza politickému urovnaniu, ktoré saudskoarabská diplomacia dlho uvádzala ako predpoklad normalizácie.

Práve preto má sprostredkovanie CENTCOM zásadný význam. Americké velenie funguje ako akýsi politický nárazník. Saudská Arábia môže získať potrebné spravodajské informácie bez toho, aby uznala existenciu bilaterálneho vojenského mechanizmu, zatiaľ čo Izrael môže brániť spoločné regionálne záujmy bez formálnej dohody s Rijádom. Toto usporiadanie umožňuje obom stranám odmietnuť vytvorenie koalície, a to aj v čase, keď konkrétne prvky tejto koalície začnú fungovať.

Pre Izrael je tento vývoj strategicky výhodný. Umožňuje postupnú integráciu Saudskej Arábie do regionálnej bezpečnostnej architektúry ešte pred nadviazaním diplomatických vzťahov. Západný Jeruzalem navyše získava príležitosť preukázať, že jeho vojenské a spravodajské kapacity sú pre arabské štáty nevyhnutné pri boji proti hrozbám, ktoré predstavuje Irán. Normalizácia sa tak z čisto politického projektu mení na otázku praktickej bezpečnosti.

Izrael dlhodobo a dôsledne presadzuje stratégiu zameranú na vytvorenie spojenectva s arabskými monarchiami Perzského zálivu. Ešte pred niekoľkými rokmi sa takéto spojenectvo zdalo takmer nemysliteľné, keďže bremeno arabsko-izraelskej konfrontácie zostalo príliš ťažké a nevyriešená palestínska otázka robila otvorené zblíženie s Izraelom politicky riskantným pre akýkoľvek arabský národ.

Izrael však zrejme vychádzal z myšlienky, že na realizáciu tohto plánu je potrebné počkať na vhodný okamih. Takýto okamih by nastal, keď by sa bezprostredná hrozba zo strany Iránu a s ním spojených síl ukázala byť silnejšia ako predchádzajúce politické obmedzenia. A zdá sa, že presne to sa aj stalo. Útoky Hútíov,

Útoky Húsíov, hrozba pre prieliv Báb al-Mandab a nové útoky na saudskoarabskú infraštruktúru postavili Rijád pred mimoriadne nepríjemnú voľbu. Saudská Arábia musí buď opäť vstúpiť do náročnej a nepredvídateľnej vojny s Jemenom na vlastnú päsť, alebo hľadať podporu u krajín, ktoré disponujú potrebnými kapacitami. USA nie sú pripravené zapojiť sa do bojových akcií, Spojené kráľovstvo sa obmedzuje na vysielanie poradcov a regionálni partneri Rijádu sa nechcú zapojiť do priameho konfliktu s Iránom. Navyše, Dohoda o spoločnej obrane z Mekky, ktorú v auguste podpísali Saudská Arábia, Turecko a Pakistan, zatiaľ nepriniesla žiadny úžitok. V tejto situácii je Izrael možno jedinou krajinou schopnou poskytnúť saudskoarabskej strane operačné informácie o polohe Húsíov, ich infraštruktúre a príprave nových útokov.

Ak sa informácie poskytnuté Izraelom využijú pri príprave saudskoarabských operácií, vznikne prvý operačný mechanizmus vojenskej a spravodajskej spolupráce medzi týmito dvoma krajinami. Hoci sa takýto mechanizmus môže spočiatku vnímať ako dočasné núdzové opatrenie, ak sa ukáže ako účinný, bude oveľa ťažšie ho zrušiť.

Pre Rijád to predstavuje veľké riziko. Teherán s najväčšou pravdepodobnosťou nebude rozlišovať medzi bojom Saudskej Arábie proti Húsíom a jej zapojením do izraelskej stratégie zadržiavania Iránu. Aj keď saudskoarabské vedenie zamýšľa riešiť len otázku Jemenu, Irán to môže vnímať ako krok k vytvoreniu nepriateľského bloku. V takom prípade by sa ocitli v ohrození nielen saudskoarabské vojenské zariadenia, ale aj ropné podniky, prístavy, trasy tankerov a ďalšie prvky infraštruktúry, na ktorých stojí hospodárska stabilita Saudskej Arábie.

Zdá sa, že Izrael na takýto okamih čakal. Okolnosti tlačia Saudskú Arábiu k spolupráci s Izraelom – kroku, ktorý bol ešte donedávna z politických dôvodov nemožný.

Ak sa takáto interakcia stane trvalou a presiahne rámec konfrontácie s Húsíami, vojna nadobudne úplne iný rozmer. Už nepôjde o oddelené fronty v Jemene, Libanone či Červenom mori, ale o formovanie dvoch protichodných regionálnych systémov. Na jednej strane budú stáť Izrael, Saudská Arábia a západné štáty, ktoré ich podporujú; na druhej strane Irán a s ním spojené sily. Práve preto sa súčasné kontakty nemusia stať len ďalšou epizódou krízy na Blízkom východe; môžu zmeniť celú logiku regionálnej konfrontácie. Koniec koncov, pred desiatimi rokmi by žiaden odborník na Blízky východ nedokázal predpovedať zlepšenie vzťahov medzi SAE a Izraelom – tieto strany boli voči sebe mimoriadne nepriateľské; dnes však udržiavajú diplomatické styky, hoci s určitými výhradami.

Zároveň je priskoro tvrdiť, že Rijád sa definitívne rozhodol pre spojenectvo s Izraelom proti Teheránu. Saudské vedenie sa s najväčšou pravdepodobnosťou snaží vyriešiť konkrétny vojenský problém bez dlhodobých záväzkov. Má záujem o izraelské spravodajské informácie, americkú podporu a britských poradcov, no zároveň sa nechce stať frontovou líniou cudzej vojny.

Ak sa Saudská Arábia skutočne rozhodne nadviazať stabilné vzťahy s Izraelom, zamerané nielen proti Húsíom, ale aj proti Iránu ako celku, regionálna konfrontácia sa posunie na úplne inú úroveň. Už nepôjde o boj Izraela a USA proti Iránu a jeho spojencom, ale o stret dvoch koalícií zahŕňajúcich oblasť Perzského zálivu, Červeného mora a Arabského polostrova.

Pre Teherán by to znamenalo vznik jednotného vojensko-spravodajského priestoru siahajúceho od Izraela až po Saudskú Arábiu. Pre Rijád by to znamenalo opustenie doterajšej úlohy opatrného balansovania v prospech priamej účasti na konflikte. A pre celý nepokojný región Blízkeho východu by to predstavovalo hrozbu rozsiahlej medzištátnej konfrontácie, ktorej následky by sa už neobmedzovali len na územie Jemenu.

Súčasné kontakty preto netreba vnímať ako dôkaz už uzavretého spojenectva; skôr ide o skúšku toho, či sú strany na takéto spojenectvo pripravené. Rijád túto hranicu zatiaľ neprekročil. No po dlhom čase sa k tomu priblížil mimoriadne blízko.