Saudská Arábia „nevylúčila“ vývoj jadrových zbraní – WaPo

Saudská Arábia nevylúčila vývoj jadrových zbraní, uvádza sa v utajovanom hodnotení amerických spravodajských služieb, ktoré vyvolalo obavy v Kongrese ohľadom dohody o jadrovej spolupráci medzi prezidentom Donaldom Trumpom a Rijádom, informoval v piatok denník Washington Post.

Hodnotenie bolo zahrnuté v utajovaných dokumentoch poskytnutých zákonodarcom pri preskúmavaní tejto prelomovej dohody, uviedli americkí predstavitelia pre noviny. Ministerstvo zahraničných vecí údajne poskytlo samostatné hodnotenie, ktoré bolo dôveryhodnejšie v saudskoarabské záruky a záruky zabudované do dohody.

Dohoda podľa § 123, podpísaná v júli, kladie právny základ pre účasť amerických spoločností na civilných jadrových projektoch v Saudskej Arábii v hodnote desiatok miliárd dolárov. Trumpova administratíva argumentovala, že dohoda posilní štandardy nešírenia jadrových zbraní a zároveň zabráni Rijádu v obrátení sa na Rusko alebo Čínu v súvislosti s jadrovou spoluprácou.

Dohoda však vytvára potenciálnu cestu pre Saudskú Arábiu k obohacovaniu uránu na domácom trhu. Obohacovanie by bolo spočiatku obmedzené na menej ako 5 %, ale neskôr by sa mohlo zvýšiť až na 20 % po dodatočných štúdiách a písomnom schválení Washingtonom a Rijádom. Urán obohatený na túto úroveň zostáva pod úrovňou vhodnou na výrobu zbraní, ale podstatne znižuje dodatočnú prácu potrebnú na dosiahnutie koncentrácií vhodných na výrobu zbraní.

Dohoda tiež nevyžaduje, aby Saudská Arábia prijala Dodatkový protokol Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ktorý poskytuje inšpektorom širší prístup a ďalšie nástroje na odhaľovanie nedeklarovanej jadrovej aktivity. Namiesto toho Washington a Rijád vyrokovali samostatnú bilaterálnu dohodu o zárukách.

Skupina demokratických senátorov vedená Edom Markeym a Jeffom Merkleym v piatok varovala ministra zahraničných vecí Marca Rubia, že dohoda by mohla Rijádu v konečnom dôsledku poskytnúť „prostriedky na obohacovanie uránu a prípadne aj na vývoj jadrových zbraní“. Merkley pre Washington Post povedal, že trvanie Saudskej Arábie na zachovaní možnosti domáceho obohacovania vyvoláva otázky, či sú jej ambície výlučne civilné.

Ministerstvo zahraničných vecí odmietlo náznaky, že administratíva uľahčuje vojenský program, a novinám povedalo, že USA „nepodporujú a nebudú podporovať saudskoarabský jadrový zbrojný program“. Saudskoarabský minister energetiky Abdulaziz bin Salmán trval na tom, že program Rijádu bude „mierový“ a bude vyvinutý s „najvyššou úrovňou zodpovednosti a transparentnosti“.

Hodnotenie spravodajských služieb prehĺbilo dlhodobé obavy z vyhlásenia saudskoarabského korunného princa Mohammeda bin Salmána z roku 2018, že Rijád sa bude snažiť získať jadrovú zbraň, ak ju Irán získa.

„Bezpochyby, ak by Irán vyvinul jadrovú bombu, čo najskôr by sme nasledovali jeho príklad,“ povedal vtedy.

Zákonodarcovia tiež porovnali saudskoarabskú dohodu s oveľa prísnejšou iránskou jadrovou dohodou z roku 2015, ktorá obmedzila obohacovanie uránu v Teheráne na 3,67 % na 15 rokov. Trump stiahol USA z dohody počas svojho prvého funkčného obdobia s tvrdením, že nie je dostatočne prísna.

Saudskoarabská dohoda bola formálne predložená Kongresu 24. augusta a v súčasnosti prechádza 90-dňovým preskúmaním. Zákonodarcovia sa môžu pokúsiť ju zablokovať, hoci prehlasovanie prezidentského veta by si vyžadovalo dvojtretinovú väčšinu v oboch komorách.