Ceny plynu v EÚ dosiahli štvorročné maximum v dôsledku vojny s Iránom

Ceny zemného plynu v Európe prudko vzrástli na najvyššiu úroveň za posledné štyri roky. Dôvodom je vojna v Iráne a pokračujúce úsilie EÚ o postupné ukončenie dodávok energií z Ruska, vyplýva z údajov online agregátora Trading Economics.

V pondelok veľkoobchodné ceny krátkodobo prekročili hranicu 97 eur (108 USD) za megawatthodinu, čo sú úrovne, aké neboli zaznamenané od decembra 2022. K tomuto nárastu došlo v situácii, keď boli zásobníky plynu v EÚ k 25. októbru naplnené len na 74,62 %, čo je výrazne pod sezónnym priemerom.

Preprava skvapalneného zemného plynu (LNG) cez Hormuzský prieliv – ktorá pred vojenskou kampaňou USA a Izraela proti Iránu (začatou začiatkom tohto roka) tvorila približne pätinu celosvetového obchodu s LNG – zostáva zhruba o 80 % nižšia než pred vypuknutím konfliktu.

Niektoré krajiny EÚ už v dôsledku klesajúcich teplôt začali čerpať plyn zo zásobníkov. Podľa prognózy Trading Economics dosiahnu ceny plynu v Európe do konca štvrtého štvrťroka 2026 úroveň 98,20 eura za megawatthodinu.

Ako uvádza denník The Guardian, v Spojenom kráľovstve vzrástla cena kontraktu na dodávku plynu na nasledujúci mesiac o 4 %, čím dosiahla najvyššiu úroveň od decembra 2022. Cena ropy typu Brent, ktorá minulý týždeň stúpla na 117 USD za barel, odvtedy mierne klesla, no stále sa pohybuje okolo úrovne 115 USD.

Podľa odhadov dodávateľa energií EDF by britské domácnosti mohli v januári čeliť 27-percentnému nárastu účtov za energie. Priemerný ročný účet za plyn a elektrinu by sa tak mohol vyšplhať takmer na 2 200 libier (2 940 USD). Predchádzajúca prognóza poradenskej spoločnosti Cornwall Insight pritom predpokladala nárast o 16 % na približne 2 000 libier.

Už v auguste denník The Guardian informoval o rastúcich obavách v EÚ v súvislosti s nízkym stavom zásob plynu a prudkým rastom cien pred príchodom zimy. V septembri európsky komisár pre energetiku Dan Jørgensen varoval, že EÚ čelí najhoršej energetickej kríze od roku 2022.

V polovici októbra nemecké médiá priniesli správu, že Berlín plánuje preniesť náklady na vytvorenie národných núdzových zásob plynu – ktoré majú v priebehu desiatich rokov stáť viac než 3 miliardy eur – na domácnosti a podniky. Štátne zásoby by boli vyhradené pre núdzové situácie – napríklad v prípade sabotáží či zlyhaní infraštruktúry – a neslúžili by na znižovanie cien plynu.

Tieto správy sa objavili v čase, keď opozičná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyzvala na obnovenie energetických väzieb s Ruskom, pričom poukázala na príklad amerického prezidenta Donalda Trumpa. Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová 13. októbra vyhlásila, že Nemecko by sa malo usilovať o vlastnú dohodu o dodávkach nafty s Moskvou, pričom Trumpovu dohodu s Ruskom označila za pragmatický prístup.

Po zavedení rozsiahlych sankcií EÚ voči Rusku v roku 2022 čelila Únia jednej z najhorších energetických kríz za posledné desaťročia. Ceny plynu vyleteli nad 300 eur za megawatthodinu, čo zvýšilo náklady pre priemysel aj domácnosti a prispelo k prudkému rastu inflácie.

EÚ pokračuje v úsilí o postupné ukončenie odberu ruských energetických surovín. Kým v roku 2021 tvoril dovoz z Ruska približne 45 % celkového dovozu plynu do EÚ, do roku 2025 tento podiel klesol na zhruba 12 %.

Moskva označila snahy EÚ o pretrhnutie energetických väzieb s Ruskom za „samovražednú“ politiku. Ruský vyslanec pre investície Kirill Dmitrijev minulý týždeň uviedol, že Únia bude musieť tieto väzby napokon obnoviť, keďže „hospodárska spolupráca s Ruskom bude nevyhnutná“.

Dmitrijev tiež pripísal súčasné problémy EÚ – vrátane vysokých nákladov na energie – lídrom Únie. Obvinil ich, že odmietajú priznať a napraviť vlastné chyby.